Nie, nebudem vás zaťažovať menom švajčiarskeho prezidenta každý rok. Výnimku som urobila pred dvoma rokmi. Nemohla som inak, bol to sused z vedľajšej dediny:-)Tento rok je to sympaťák Alain Berset, osoba mediálne známa počas sanitárnej krízy v období pandémie COVID-19. Vo funkcii ministra vnútra opakovane oznamoval rozhodnutia švajčiarskej vlády počas sprísňovania či naopak uvoľňovania opatrení. Pod Ministerstvo vnútra vo Švajčiarsku patria odvetvia zdravia a dôchodkového zabezpečenia. V našom ponímaní môžeme pánovi Bersetovi s kľudom „priklepnúť“ Ministerstvo zdravotníctva. Jeho výrok z apríla 2020 sa stal kultovým:
Musíme konať tak rýchlo ako je možné a zároveň tak pomaly ako je potrebné.
Poďme si niečo povedať o tomto 50- ročnom švajčiarskom politikovi, ktorý je aktuálne prezidentom Švajčiarskej konfederácie, pričom zastáva i post ministra zdravotníctva. Pochádza z kantónu Fribourg, je členom Socialistickej strany. Členom Spolkovej rady sa stal už v roku 2012, prvý mandát prezidenta zastával v roku 2018. Študoval politológiu a ekonómiu na univerzite vo švajčiarskom meste Neuchâtel. V mladosti sa venoval atletike, úspechy na národnej úrovni dosahoval v behu na 800 metrov. K jeho záľubám patrí pilotovanie 2-miestneho lietadla. Je ženatý, má tri deti. Kantón Fribourg je dvojjazyčným kantónom, preto nie je prekvapením, že na úrovni materinského jazyka ovláda pán prezident francúzštinu i nemčinu. V poradí druhý prezidentský mandát získal 7. decembra 2022, kedy bol zvolený vo Federálnom zhromaždení počtom hlasov 140 zo 180 platných. Údajne to najlepší výsledok nie je, príčinou sú určité „šumy“ zo zneužitia funkcie (použitie služobného auta na súkromné účely).
Nechcem sa „pasovať“ za odborníčku vo švajčiarskej politike, skúsim však vysvetliť zaujímavý politický jav, ktorým je voľba prezidenta na jeden rok. Vo Švajčiarsku majú tzv. Čarovný vzorec (Formule magique), v pomere 2-2-2-1. Tento vzorec určuje rozdelenie kresiel medzi hlavné politické strany v krajine. Tými najdôležitejšími stranami sú: PS (Socialistická strana), UDC (Demokratická únia stredu), PLR (Radikálno-liberálna strana) a Le Centre (Stred). Štyri strany majú svojich zástupcov v Spolkovej rade v pomere 2-2-2-1. Spolkovú radu čiže vládu tvorí 7 ministrov, neformálne ich Švajčiari nazývajú Sedem múdrych. Tí si rozdelia nasledovné ministerstvá: Ministerstvo vnútra, Ministerstvo hospodárstva, školstva a vedy, Ministerstvo zahraničných vecí, Ministerstvo obrany a športu, Ministerstvo financií, Ministerstvo životného prostredia, dopravy, energie a technológií a Ministerstvo súdnictva a polície. Pre zaujímavosť uvediem kantóny, ktoré majú v aktuálnej vláde svojich ministrov: Fribourg, Vaud, Tessin, Valais, Sant-Gall, Bern a Jura. Jeden zo siedmich ministrov je zvolený na jeden rok prezidentom Švajčiarska. Prezident vedie zasadania vlády a preberá určité protokolárne povinnosti. Nedisponuje väčšími právomocami ako ostatní členovia vlády a naďalej spravuje svoje ministerstvo. Ide o tzv. rotujúci systém, navrhnutý člen vlády je volený Federálnym zhromaždením prezidentom Švajčiarskej konfederácie. Členovia vlády sa striedajú vo funkcii prezidenta každý rok, preto sa aj niekedy stane, že samotní Švajčiari nevedia meno svojho aktuálneho prezidenta. Jednoducho Švajčiar dá dôveru svojim zástupcom, v súkromí sa potom môže naplno venovať príjemnejším činnostiam ako je politika:-) Netreba však zabúdať, že Švajčiarsko je preslávené aj svojou priamou demokraciou. O dôležitých zákonoch rozhodujú občania v referende, ktorého výsledky rešpektujú a nikdy nespochybňujú.
Švajčiarska vláda už deklarovala priority na najbližšie obdobie:
Zabezpečiť prosperitu krajiny,
Využiť príležitosti, ktoré ponúkajú digitálne technológie,
Podporovať národnú súdržnosť,
Zabezpečiť odolnosť voči krízam.
Ešte rýchlokurz zo švajčiarskej histórie, aby nám to zapadlo do súvislostí. Základy budúceho spolkového štátu vytvorili 1. augusta 1291 tri kantóny: Uri, Schwyz a Unterwalden . Na počesť tejto udalosti je prvý august štátnym sviatkom Švajčiarskej konfederácie. V roku 1848 vznikol nový federálny a centralizovaný štát. Kantóny už neboli nezávislé (niektoré zo svojich privilégií odovzdali federálnemu štátu), napriek tomu si zachovali svoju suverenitu. Federálnym mestom sa stal Bern.
Ešte niekoľko zaujímavostí: prvým prezidentom Švajčiarska (r.1848) bol zurišský liberál Jonas Furrer. Prvá žena do funkcie prezidentky bola zvolená v roku 1999, doteraz mali Švajčiari prezidentku osemkrát. Najdlhšie slúžiacim členom vlády (31 rokov) bol Karl Schenk, ten bol za prezidenta zvolený šesťkrát.
Slovenskí politici v predvolebnom období často používajú rétoriku v zmysle, že Slovensko by sa mohlo stať druhým Švajčiarskom. Človek, ktorý ma vo Švajčiarsku niečo odžité sa nad tým musí pousmiať. Na druhej strane prečo nie, ideálne by bolo začať od politikov, ktorí by vniesli kultúru do svojich pôsobení na politickej scéne. Vo Švajčiarsku sa politika nerieši v rodinách, ani na pracoviskách, nerozbíja vzťahy, nepolarizuje spoločnosť. Poďme sa stať druhým Švajčiarskom v úrovni politickej kultúry...
Na odľahčenie témy spomeniem, že dnes nám tu nádherne nasnežilo, dokonca aj dole pri Ženevskom jazere. Dávam si „pauzičku“ od blogov, vybehnem do neďalekých zimných stredísk a sprostredkujem informácie o podmienkach v lyžiarskych strediskách:-)
