Už 13 rokov žijem a pracujem vo Švajčiarsku. Sama tomu neverím, veď som odchádzala na jeden rok...
Získala som švajčiarske občianstvo. V krajine sa mi páči, cítim sa v nej bezpečne a komfortne.
Nedávno som bola s priateľkami na obede, dostali sme sa k téme: Vianoce. Priateľky plánovali tráviť najkrajšie sviatky roka vo Švajčiarsku. Žijú v ňom oveľa dlhšie ako ja, založili si tu rodiny. Na ich otázku, kde budem tráviť Vianoce, som odpovedala stručne a jasne: Idem domov. Všimla som si ich prekvapenie, jedna z nich zareagovala: Ty povieš DOMOV?
V mojom prípade zostane príchod na Slovensko navždy príchodom domov.
Bratislavu som si opäť užívala plnými dúškami. Prechádzky v Starom meste, atmosféra vianočných trhov. Uličky, budovy, nábrežie, kaviarničky, so všetkým má viažu spomienky. Z nákupných centier pri Dunaji som sa presúvala peši až do Karlovej Vsi. Dunaj, mosty, UFO, hrad, pokračujúca výstavba vo Vydrici.
Som tu doma. O dianie na Slovensku sa zaujímam každý deň, bez preháňania. Mám svoje obľúbené internetové periodiká, kde pravidelne čítam aktuálne správy. Niekedy potešia, inokedy vystrašia. Zriedkavo si prečítam i komentáre pod článkami. Prekvapujú ma svojou krutosťou, agresivitou a neslušnosťou.
Čítam si ich len preto, aby som sa uistila, či sa v spoločenskom nastavení pospolitého ľudu niečo zmenilo. Nezmenilo.
Nedávno som si prečítala komentáre ľudí vyjadrujúcich sa k účastníkom Koncertu za budúcnosť kultúry. Komentáre na adresu pána Martina Hubu, či Pavla Haberu. Paľo ich predýcha, je relatívne mladý a dostatočne asertívny:-)
Neslušné komentáre na adresu pána Martina Hubu sa mi už čítali ťažšie.
Prečo niekto vyzýva 81-ročný klenot nášho divadelníctva, významného slovenského herca a režiséra, úspešného vysokoškolského profesora k odchodu z krajiny? Kde sa v nás berie toľko zloby a neúcty? Prečo si vyháňame tých najvzdelanejších a najtalentovanejších ľudí z vlastnej krajiny?
Za seba vyjadrím skromný názor, kým ešte vidím takéto osobnosti na Slovensku, cítim pokoj v duši. A veľa ich už veru nemáme...
Aktuálny trend na Slovensku: každého, kto má iné zmýšľanie ako vláda, vyháňať z krajiny, sa mi nezdá v poriadku.
K tomu odchodu do zahraničia. Život v zahraničí nie je pre každého. Pamätám si obdobie, keď som syna pravidelne vysielala na dlhodobé pobyty do zahraničia, až mi raz dostatočne rázne dal najavo, že dlhší pobyt mimo domova nie je nič pre neho. Rýchlo som pochopila a viac túto chybu neopakovala:-)
Naopak, ak si niekto myslí, že túto skúsenosť chce mať, odporúčam ísť do toho aj za cenu, že to nevyjde. Netreba si však myslieť, že zahraničie nás očakáva s otvorenou náručou. Začiatky sú ťažké, odlúčenie od rodiny a priateľov bolestné. Ja to volám Straty a nálezy, (podľa seriálu zo 70. rokov minulého storočia).
Paradoxne, čím dlhšie žijem vo Švajčiarsku, tým sa viac cítim doma na Slovensku. Využijem tento priestor aj na ospravedlnenie sa, že stále meškám s druhou časťou článku:
Získala som švajčiarske občianstvo (1. časť ) - Soňa Fröhlichová - (blog.sme.sk)
Nachádzam sa v zvláštnom rozpoložení, keď sa po dlhodobej eufórii zo života v zahraničí, dostavili pocity túžby po domove. Ani vo Švajčiarsku nie je všetko len slnkom zaliate.
Sú to prirodzené skúsenosti a poznatky každého, kto žije dlhší čas v inej krajine a odloží ružové okuliare...
Nemám teda to správne nastavenie na reálne vyhodnotenie života jednej obyčajnej Slovenky v zahraničí, či na poskytnutie objektívneho pohľadu na život vo Švajčiarsku. Napriek tomu, s potešením, poskytujem rôzne rady a odporúčania prostredníctvom mailu, či telefonátu, každému, kto o to požiada.
K druhej časti článku určite nájdem courage v roku 2025. Všetkým Vám želám len to najlepšie...
