Zúčastnili sa ich hlavy štátov najväčších veľmocí, veteráni i najslávnejší tvorcovia filmov s vojnovou tematikou.
Keď sme sa v škole učili o otvorení druhého (západného) frontu počas druhej svetovej vojny asi som chýbala. Nevedela som o ňom veľa. Napriek tomu, téma Vylodenia v Normandii ma vždy fascinovala.
Vedela som, že sa k Lamanšskému prieplavu raz vyberiem. Plány sa stali skutočnosťou a ja som sa ocitla koncom augusta na niekoľko dní na všetkých piatich legendárnych plážach s kódovým označením Utah, Omaha, Gold, Juno, Sword. V predchádzajúcom článku som sa venovala pláži Utah, prvej oslobodenej francúzskej obci Sainte-Mere-Eglise a interaktívnemu múzeu Airborne, zachytávajúcemu vzdušný útok spojencov.
Nie je jednoduché pobehať všetky pláže, sú dlhé, vzdialené od seba desiatky kilometrov a tých pietnych miest naokolo, neúrekom. Vedela by som si predstaviť na tento náučný chodník vyčleniť celý týždeň. My sme mali na to cca štyri dni, videli sme veľa, ale určite nie všetko.
Dnes sa s vami podelím o najsilnejšie dojmy, z pláže Omaha, z amerického cintorína a mýtického útesu Pointe du Hoc. Na týchto miestach zaskočia emócie každého. Na podobné pamätné miesta by sme mali chodiť častejšie, zastaviť sa, porozmýšľať, poďakovať. Poďakovať tým mladým chlapcom, ktorí prišli cez oceán bojovať za slobodu Európanov. Také statočné, odvážne a nesebecké. V určitých momentoch sa dostavia myšlienky: Na čo sa my, na našom malom Slovensku hráme?
Ako by v podobnej situácii, pri vojenskej pomoci okupovaným štátom, reagoval náš emeritný samozvaný kapitán?
Zahryznem si radšej do pera, poďme si priblížiť najkrvavejšie boje v Deň D Vylodenia v Normandii. Údajne to bol masaker, oceán pri brehu mal červenú farbu, z toho je aj odvodený názov BLOODY OMAHA.
Západní spojenci otvorili tzv. druhý front v Normandii 6. júna 1944, do bojov sa zapojili vojenské jednotky Spojených štátov amerických, Kanady, Veľkej Británie, Austrálie a Nového Zélandu, Belgicka, Československa, Francúzska, Grécka, Holandska, Nórska a Poľska
Omaha pláž, je kódové označenie jedného sektora, v rámci Operácie Overlord počas vylodenia spojeneckých vojsk do Nemcami okupovaného Francúzska. Je dlhá 8 kilometrov, a siaha od Sainte-Honorine-des-Pertes na východe po Vierville-sur-Mer na západe. Práve tu sa mali prepojiť americkí vojaci s britskými.
Boje však neprebiehali podľa plánov, vyloďovacie člny bojovali s nepresnou navigáciou, obojživelné tanky Shermann DD nezvládali nápor rozbúrených vĺn a postupne sa potápali, na piesočnatej pláži miestami s pieskovými dunami sa vyskytovali zamínované prekážky, ostnaté drôty, na oboch stranách pláže strmé útesy. Práve tu boli nemeckí protivníci v najvyššom stupni bojovej pohotovosti. Príliv stúpal, pláž sa zmenšovala, vylodenie v týchto náročných podmienkach, s 36 kg vážiacou osobnou výbavou, neprežilo 3 000 mužov. Napriek tomu, v prvý deň Dňa D 43 250 amerických vojakov úspešne dosiahlo francúzske pobrežie na pláži Omaha. Táto pláž bola strategicky najdôležitejšia, práve tu sa mali vyloďovať najväčšie počty mužov i v priebehu nasledujúcich dní.
Na počesť bojov francúzska sochárka Anilore Banon vytvorila pozoruhodné umelecké dielo. Monument Les Braves (vysoký 9 metrov, široký 15 metrov, vážiaci 15 ton) je umiestnený na úpätí schodov pamätníka Signal v Saint-Laurent-sur-Mer. Socha má 3 prvky predstavujúce nádej, slobodu a bratstvo. Posolstvom centrálnej štruktúry je postaviť sa za slobodu. Na jednej strane sú krídla nádeje, na druhej strane sú krídla bratstva tých, ktorí zaplatili najvyššiu obeť. V závislosti od prílivu a odlivu sú sochy viac či menej ponorené vo vlnách.
Na tomto pamätnom mieste sa nikdy nezabudne na 3000 mŕtvych, nezvestných či zranených Dňa D na tejto pláži. Pravidelne sa tu konajú spomínané veľkolepé oslavy za prítomnosti veteránov, štátnikov a vďačného francúzskeho ľudu.
Útes Pointe du Hoc dominuje moru medzi plážami Utah a Omaha. Špeciálne vycvičení vojaci Ranger boli pripravovaní na útok práve na tomto mieste. Americkí Ranger mali za úlohu vyliezť na 30-metrový kolmý klzký útes (za nepretržitej paľby) a zaútočiť na nemeckú delostreleckú batériu. 225 členov Ranger podali pri výstupe neuveriteľný výkon. Boje však boli náročnejšie ako samotný výstup. Napokon zažili aj nemalé prekvapenie, očakávané delá, ktoré mali za úlohu zničiť, boli Nemcami premiestnené ešte pred útokom. Po heroickom výkone sa vojaci ocitli na vrchole náhornej plošiny, avšak v obkľúčení, vystavení silnému nemeckému protiútoku. Boje stáli život 80 špeciálne vycvičených amerických vojakov.
Americký cintorín sa nachádza v Colleville-sur-Mer, na pokojnom mieste, s plochou 70 hektárov. Návštevníkom poskytuje panoramatický výhľad na pláž Omaha.
Z potuliek po Normandii považujem návštevu tohto cintorína za najsilnejší moment, ktorý mi zostáva v hlave i v srdci. Zo zelenej plochy dokonale upravovaného trávnika sa týči tisíce bielych krížov prípadne Dávidových hviezd, vyhotovených z carrarského mramoru.
Vskutku dôstojné miesto, vzbudzujúce rešpekt a úctu. Neubránite sa myšlienke na 9 388 mladých mužov, ktorí tu odpočívajú od roku 1956. Všetci mali svoje plány a sny, svojich priateľov a milované rodiny. Na každom pamätníku je vytesané meno, hodnosť, divízia, štát pôvodu a dátum úmrtia. Spomienkové miesto tu má aj 1 557 vojakov, ktorých telá sa nikdy nenašli. Mladosť a odvahu dokumentuje 7-metrová bronzová socha, ktorá vyjadruje Duch americkej mládeže vychádzajúcej z vĺn.
Na cestách sme míňali aj cintoríny britských, kanadských či nemeckých vojakov, na tie nám už nezostala potrebná courage...
Tretia časť Vylodenie v Normandii: pláž Gold, vylodenie Britov, ikonický provizórny prístav v Arromanches, nasledujú už čoskoro. Tiež zaujímavá história...
