Ghost Town Bodie, mesto duchov sa nachádza na východ od pohoria Sierra Nevada. Jeho zakladateľom bol Villiam Bodey v roku 1859, po objave zlata na jeho území. Najväčší rozmach mesta nastal v 70-tych rokoch 19. storočia, kedy v meste žilo okolo 10 000 obyvateľov.
Ťažba zlata napredovala, v mestečku boli vybudované domy, škola, kostol, banka, hasičská zbrojnica, pošta, cintorín i väzenie. V meste bolo otvorených 65 barov „saloons“ s pochybnou povesťou. Prekvitajúce mesto Divokého Západu získalo rýchlo povesť násilného mesta. Barové bitky a prestrelky boli na dennom programe.
Náleziska zlata sa postupne vyčerpali a v roku 1940 opúšťajú mestečko Bodie jeho poslední obyvatelia. V meste akoby sa zastavil čas, mnohé domy zostali v pôvodnom stave, ako ich majitelia opúšťali. Všetko nasvedčuje tomu, že sa pri odchode veľmi ponáhľali.
Hovorí sa o kliatbe tohto mesto, preto si z neho netreba nič odnášať, ani kamienok či rastlinku.
Dnes je mesto jedno z najautentickejších a najzachovalejších miest dokumentujúcich Zlatú horúčku. V roku 1962 získalo status Štátny historický park.
Po príjemnom pobyte v Meste duchov sa ponáhľame do Yosemitského národného parku, od ktorého nás delilo cca 100 kilometrov.
Doraziť na poludnie do národného parku s rozlohou 3 081 kilometrov štvorcových a chcieť vidieť maximum je viac ako odvážne. Rozhodli sme sa pre návštevu srdca parku, ktorým je údolie Yosemite Valley. I keď údolie tvorí len jedno percento rozlohy parku, väčšina z 3,5 miliónov návštevníkov ročne si to namieri práve sem.
Yosemite National Park sa nachádza vo východnej časti strednej Kalifornie, v pohorí Sierra Nevada. Jeho územie obývali Indiáni, ktorým pohodu narušil až príchod za bohatstvom bažiacich zlatokopov v polovici 19. storočia. Je tretím najstarším národným parkom v Spojených štátoch. Bol založený v roku 1890 a dokonca v roku 1984 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Mnohými je považovaný za najkrajší horský terén na svete. Mne miestami pripomínal nádherné prostredie našich Vysokých Tatier.
Nachádza sa v ňom jedna z najväčších chránených prírodných oblastí na svete. Husté krovinaté porasty sú tvorené rôznymi druhmi borovíc a sekvojí. Pralesy tu zaberajú rozlohu 912,6 kilometrov štvorcových. Lákadlom pre návštevníkov parku je jeho biodiverzita, žulové masívy, divoké vodopády, vysoké útesy, skalné steny, rozľahlé sekvojové lesy. V chránenej prírodnej rezervácii žije veľké množstvo rozličných druhov vtákov, kojoty, jelene i medvede grizzly.
Najpôsobivejšími prírodnými útvarmi sú určite vodopády. A nie hocijaké: vodopád Yosemite Falls (739 m) patrí medzi najväčšie vodopády Severnej Ameriky.
Údajne najkrajší je vodopád Vernal Falls (96,6 m)
Snažili sme sa využiť krátky čas na prehliadku tohto parku čo najefektívnejšie. Hneď po príchode sme sa poprechádzali na brehoch horských jazier Cathedral Lake.
Potom viedli naše cesty ku granitovej skale El Capitan, ktorá je najvyšším monolitom na svete. Je obľúbenou lezeckou stenou pre horolezcov i vyznávačov BASE jumpingu.
V údolí sa nám naskytli neopakovateľné výhľady na žulové dómy Sentinel Dome (910 m) a Half Dome (1460 m). Najvyšším bodom oblasti je hora Mount Lyell (3 999m).
Údolie je východiskovým bodom na množstvo túr. Tie najkrajšie a najobľúbenejšie vedú pozdĺž rieky Merced, okolo vodopádu Vernal a Nevada. Nám poradili dve túry: k vyhliadke Tunnel View, prípadne Sentinel Dome and Taft Point Loop. Symbolicky sme prešli kratšiu časť týchto trás. Mohol to byť ozajstný zážitok...
V údolí Yosemite Valley sa nachádza informačné centrum, obchod, možnosti ubytovania, samoobslužná reštaurácia i kyvadlová autobusová doprava Shuttle Bus. Všetko v maximálne možnej miere korešponduje s národným parkom. Žiadne komerčné stavby či veľkolepé hotely. Keďže sme v tento deň ešte nejedli, boli sme šťastní, že sme konečne natrafili na malý bufet, ponúkajúci polievku a sendvič. Vybrali sme si tuniakový, ešte aj ten bol akýsi zdravý, tuniak vo vlastnej šťave:-)
Prenádherný dvanásty deň cestovania po západe Spojených štátov sa chýlil ku koncu a my sme sa presúvali do vysnívaného San Francisca, vzdialeného cca tri hodiny cesty autom. Zdolali sme polovičku trasy a prespali v strašidelnom meste Stockton. Hotel sme narýchlo vyberali cez internet. Boli sme unavení , hotel bol zaplatený. Napriek počiatočným zlým signálom sme v ňom zostali. Nechcem pokaziť dobrý dojem z nášho inak báječného dobrodružstva, nepôjdem teda do podrobností. Túto noc som však mala nočnú službu, viem o všetkom čo sa v hoteli dialo:-) Strávila som ho z veľkej časti pri okne za závesom, pozorujúc kriminálne živly. Dvakrát zasahovala polícia. O 5h00 ráno som už nevydržala a zobudila priateľa, že odchádzame. Nechápala som ako môže spať pokojným spánkom, pred zaspaním naznačil: V tomto hoteli kľudne môže prísť ku streľbe. Z hotela sme odchádzali ešte za tmy, čakalo nás pozitívne San Francisco a hororový Stockton bol zabudnutý. Ponaučenie: treba si čítať publikované komentáre hotelových hostí.
