Písomný prejav má jasné štylistické a gramatické pravidlá. Nie je vôbec jednoduché napísať text, ktorým obsahovo oslovíte čitateľa a nedopustíte sa v ňom množstva chýb. Viem to z vlastnej skúsenosti. Blogujem od roku 2020, napísala som 85 vydarenejších i menej úspešných blogov. Prvý blog som vytvárala niekoľko týždňov, najviac som sa obávala, že si ho nikto neprečíta a že v ňom bude množstvo pravopisných chýb. Blog Slovensko sa malo stať druhým Švajčiarskom - Soňa Fröhlichová - (blog.sme.sk) získal k dnešnému dňu 2 914 čitateľov a ja som bola naň nesmierne hrdá. Keď si ho dnes prečítam, najradšej by som ho vymazala...
Rada číslo 1: Čím viac budete písať, tým budú blogy lepšie. Vytrvajte.
Do písania blogov investujem veľa voľného času, možno až priveľa. Je to síce moja záľuba, ale tento koníček ma pripúta na stoličku k počítaču na niekoľko hodín. Časom som sa naučila nepoužívať zbytočné slová, písať jednoducho. Vôbec nie je ľahké preniesť myšlienky na papier, správne ich sformulovať. V hlave sa mi honí milión nápadov, cieľom je však upútať čitateľa nie unaviť.
Rada číslo 2: Píšte ľahko, neobkecávajte. Pripravte si krátku osnovu, ktorá vás po každom odseku či myšlienke posunie ďalej.
Napríklad, stručná osnova pre dnešný blog: písomný prejav, osobná skúsenosť, rady pre napísanie blogu, pokus o analýzu, prečo sa Martine Šimkovičovej jej prvý list veľmi nevydaril, záver.
Rada číslo 3: Vyberajte si témy, ktoré máte radi a zároveň sa v nich vyznáte.
Moje blogy sú spravidla cestovateľské, so zameraním na Švajčiarsko. Žijem tu 12 rokov, veľa a rada cestujem, preto si myslím, že sa môžem k tejto téme vyjadrovať i odovzdať čitateľom množstvo skúseností. Niektoré moje blogy môžu byť použité ako turistický sprievodca. Obzvlášť som hrdá na dva blogy o Ženeve, s ktorými sa v tomto medzinárodnom meste určite nestratíte a nájdete v nich všetko zaujímavé, čo toto mesto ponúka.
Rada číslo 4: Titulok predáva.
Osobne tomuto odporúčaniu podľahnem len občas. Všimla som si však, čím je nadpis bulvárnejší, tým má článok viac čitateľov.
Rada číslo 5: Nepíšte anonymne, dajte svojmu blogu tvár, emócie, osobné zážitky.
Túto radu realizujem nadštandardne. Neviem posúdiť, či v dnešnej komplikovanej dobe je úplne bezpečné odhaľovať svoju tvár, názory, emócie. Túto cestu som si však zvolila...
Rada číslo 6: Propagujte svoj blog.
V tomto smere som úplný amatér, údajne sa blogmi zarába ale to nie je môj prípad:-) Mám síce vlastnú doménu a hosting www.zenevskejazero.sk, ale čisto alibisticky. Aby som potvrdila radu číslo 3: píšte len o témach, v ktorých sa vyznáte, tak tu musím pripustiť, že propagácia je slabšia stránka môjho blogovania, čiže radšej radiť nebudem.
Rada číslo 7: Blog si na záver niekoľkokrát prečítajte, prípadne ho dajte niekomu prečítať.
Na záver krátka úvaha, čo asi zanedbala ministerka kultúry pri písaní svojho listu. Spomenula som, že vytvoriť článok, list, blog nie je také jednoduché ako sa zdá na prvý pohľad. Snažíte sa obsahovo zaujať, zároveň dávate pozor na štylistické a gramatické pravidlá. Skúsenosť ma naučila, že spočiatku sa sústredím na obsah. Keď je blog obsahovo naplnený, čítam si ho znovu a znovu, opravujem chyby. Vyskytne sa ich neúrekom. Opakovanie slovíčok, chyba v slovoslede, preklepy, čiarky, pravopisné chyby, niekedy si dokonca nájdem hrúbku. Vtedy si nekompromisne poviem: Ty by si mala skončiť s písaním:-) Na moju obhajobu však doplním, že píšem na francúzskej klávesnici, kde si síce nastavím slovenský jazyk, ale niektoré písmená (s diakritikou) píšem po pamäti...
Na základe napísaného si myslím, že ministerka kultúry si svoj list po napísaní neprečítala. Inak si to neviem vysvetliť...
Moje kamarátky sú v hodnotení listu menej tolerantné:
Marcela si tento počin ministerky vysvetlila po svojom: je presvedčená, že list ministerka napísala v cudzom jazyku a nechala si ho preložiť Googlom, na ten sa veru v prekladoch nedá spoliehať:-)
Táňa bola ohľaduplnejšia, myslí si: Madame uverila v seba...
V písaní blogov sa mi osvedčila tímová práca, pred publikovaním dám blog niekomu prečítať, potom musím tolerovať názory mojich priateľov, ako napríklad: v tomto odstavci si sa úplne zamotala, neviem čo si chcela povedať, tu máš zlý slovosled atď. Predpokladám, že ministerka kultúry si takýchto poradcov môže dovoliť, prípadne ich aj zaplatiť. Mne to priatelia robia len pre moje pekné hnedé oči:-)
Na záver skúsim zrealizovať radu číslo 6, propagujte svoj blog a uvediem titulok môjho nasledujúceho blogu: Ako som získala švajčiarske občianstvo:-)
Ďakujem vám za pozornosť.
