Vyrážali sme z Lovinobane. Dostať sa tam vyzerala byť hračka. Rýchlik Urpín nás mal s veľkými ruksakmi dopraviť z hlavného mesta do Zvolena. Prestup na osobný vlak a hotovo, mali sme byť v cieli cesty.
Hneď za Bratislavou sme však boli upozornení, že na trase je výluka. V Kozárovciach treba vystúpiť, odviezť sa náhradnou autobusovou dopravou do Žarnovice, odkiaľ opäť vlakom až do Zvolena. Nuž čo, veď sme šli turistikovať, tak sme si batohy párkrát poprenášali. Napokon sme ani veľa nemeškali, len pár minút. Zo Zvolena sme nasadli na osobák smer Lučenec a bez problémov sme sa dostali do nášho východiska s banskou históriou priamo v názve obce.
Putovanie opíšem na inom mieste, tu sa sústredím na služby verejnej dopravy. Pri nasledujúcich riadkoch je žiadúce pre lepšiu predstavu nahliadať do mapy Slovenska.
Nakoľko sme nevedeli, kam až doputujeme, nemohli sme si návrat naplánovať. Držali sme sa však v (pešej) dostupnosti železničnej trate a fakt, že sa budeme vracať v pracovný deň nás uisťoval vo viere v jednoduchý návrat.
Pri pokusoch námatkovo vyhľadať vhodné spojenia nás udivovalo, že verejná doprava nás najprv unesie južným smerom, aby sme sa potom mohli opäť vydať na sever/severozápad, teda vzďaľujúc sa od Bratislavy.
Pre spoznávanie vlakových staníc a okolia železničných koridorov je to určite prospešné, ale inak sme nevideli veľký význam dopravovať sa z Rimavskej Soboty či Lučenca do Zvolena, keď pri pohľade na mapu mala viesť naša cesta do hlavného mesta logicky v smere Veľký Krtíš - Nové Zámky.
Železničné trate sú však vybudované práve takto, čo sa dá hádam pochopiť nejakou historicky danou stratégiou. Lenže hľadané logické spojenie sme z nepochopiteľných dôvodov nenašli ani medzi autobusmi.
Skúšam zadať do CP dielčie úseky. Z Rimavskej Soboty do Nových Zámkov. Výsledok: cez Zvolen.
Z Lučenca do Komárna: cez Zvolen.
Z Lučenca do Šiah: cez Zvolen.
Z Lučenca do Budapešti: cez Zvolen.
Uznávam, že som dodnes netušila dôležitosť Zvolena ako celonárodného aj nadnárodného, železničného aj cestného uzla.
Po štyroch dňoch sme v obedňajších hodinách dorazili do Rimavskej Bane, ležiacej na železničnej trati Tisovec – Jesenské. Prišiel jednovagónový motoráčik. Kúpili sme si lístky do Rimavskej Soboty. Odtiaľ sme mali pokračovať autobusom do Lučenca. Z Lučenca zase vlakom do Zvolena. Odtiaľ expresným busom až do Bratislavy. Kostrbaté spojenie, ale mohli sme si vybrať medzi najrýchlejším variantom s tromi prestupmi (pre úplnosť dodávam aj cenu – 22 Euro) alebo pomalším s prestupmi dvoma a dvojhodinovým čakaním v Jesenskom (14 Euro). Cesta s viac prestupmi zároveň nedovoľovala občerstvenie, alebo len expresné.
K stanici Jesenské sme (myslím právom) poňali podozrenie, že tam zdochol pes (Ficovými slovami, nič tam nie je) a nebudeme si vedieť ani len kúpiť vodu.
V tomto podozrení nás neskôr utvrdil fakt, že v najdôležitejšom železničnom uzle Slovenska, Zvolene, sme si dokázali na stanici kúpiť len nápoj z automatu a ak by sme skutočne zmierali od hladu, naporúdzi boli kekse typu horalka, pochopiteľne z automatu. Treba podotknúť, že na prestup sme mali asi 10 minút a teda vojsť do zvonka nevábne vyzerajúceho jediného baru či utekať do Lidla obďaleč nebolo predmetom úvahy. Našťastie sme mali ešte niečo v zásobách a tak sme počas tejto kratšej, 7 – hodinovej cesty vlak-bus-vlak-bus pri vzdialenosti 300 km hladom neumreli.
Od sprievodkyne sme sa hneď za Rimavskou Baňou dozvedeli, že osobák, v ktorom sa vezieme, ide až do Lučenca. Táto informácia o konečnej stanici na CP vôbec nefigurovala.
Flexibilne sme sa teda rozhodli cestovať týmto spojom až do Lučenca, načo si komplikovať cestu prestupmi? Vzápätí však vyvstala na strane našej sprievodkyne pochybnosť, či sa tým nepripravíme o vlak do Zvolena, ktorý pri meškaní nášho osobáku naň nebude čakať. Zdalo sa nám nepravdepodobné, že ak sa povezieme v tomto vlaku bez prestupov do Lučenca, nadväzný spoj zmeškáme a ak budeme 2x prestupovať, nezmeškáme ho.
Sprievodkyňa sa šla poradiť, nie však s CP ale s rušňovodičom. Po návrate nám odporúčala predsa len tie 2 prestupy, s ktorými budeme pravdepodobne rýchlejší a vlak do Zvolena s väčšou pravdepodobnosťou stihneme.
Nechali sme si poradiť. Pri prestupe v Lučenci sme vskutku ten náš motoráčik až do odchodu nadväzného osobáku smer Zvolen, na stanici nezahliadli. Meškal a ten náš ho nepočkal.
Nenechali sme sa zviklať cestovnými komplikáciami, nedostatkom príležitostí dať si kávu či niečo zjesť. Nadchýnali sme sa zeleňou v okolí aj miestnym koloritom, reprezentovaným (aj) vzhľadom lokálnych staníc. V mnohých prípadoch ide to socialistické stavby ktoré boli škaredé samé osebe aj vtedy keď boli nové. Niektoré majú dnes plastové okná, čo im na kráse nepridáva ale aspoň vidno aký taký pokrok. Iné sú v pôvodnom stave, zašlé a celkovo vyvolávajú dojem tretieho sveta. Zaostávanie Slovenska za susednými krajinami, ktoré sa v médiách v poslednom čase toľko skloňuje, je v týchto končinách rukolapné.
