Valiaci sa prúd kamenia a balvanov bol zbrzdený masívnymi blokmi v strednej časti doliny. Masa vytvorila miestami až 30-metrový nános. Ohlušujúci rachot bolo počuť v niekoľko kilometrov vzdialených dedinách Bondo a Soglio. Známky zrútenia boli zjavné v celej doline: prach a drobné úlomky vytvorili na snehu súvislú, asi 2 cm vrstvu. Dolina bola sivá až pokým v januári nenapadla ďalšia vrstva bielej pokrývky.
Pri zrútení nedošlo k žiadnej tragédii a tak táto mimoriadna udalosť ostala médiami takmer nepovšimnutá. Len miestni obyvatelia a geológovia sa ňou zaoberali detailnejšie - tí prví si vydýchli, keď nedošlo k žiadnym vážnym škodám, u tých druhých vzbudila profesionálny záujem. Aj jedni aj druhí však vedia, že toto skalné zrútenie nebolo ani začiatkom ani koncom príbehu hory Cengalo.
V lete 2011, keď zo severovýchodnej steny Cengala začali opadávať skaly, turistický chodník pod ním uzavreli. Val Bondasca pritom nie je nejakou bočnou zabudnutou dolinou. Naopak, v tejto turisticky mimoriadne atraktívnej doline sa v lete pohybujú desiatky turistov a horolezcov. V hornej časti doliny, pod tisícmetrovými stenami štítov Cengalo, Badile a skupiny Sciora sa nachádzajú dve vysokohorské chaty. Kamene a skaly opadávali od júla do septembra, potom nastalo ticho pred búrkou. 27.decembra o pol siedmej večer prehrmelo 7 tisíc ton bergelskej žuly z Cengala ľadovcovým kotlom doliny Bondasca. Vysokohorské chaty ohrozené neboli, ale turistický chodník, ktorý ich prepájal, už neexistuje.
Počas jarného topenia snehu a jarných zrážok vytvorila spadnutá skalná masa doslova priehradu, v ktorej sa hromadila voda. Prírodná priehrada 6. júla povolila a masy vody a kamenia putovali korytom potoka Bondasca do nižších polôh. Dedina Bondo si zase raz vydýchla, keď most v dedine napriek nánosom siahajúcim až na jeho úroveň odolal. Horšie dopadli tri mosty cez potok v doline - príval skál a vody ich odniesol. Koryto potoka, lemované hustým lesom, sa zo dňa na deň rozšírilo asi na päťnásobok svojej šírky.
Odvtedy sa práce v doline Bondasca nezastavili. Osadili provizórne drevené mosty. Mohutné bagre, pracujúce od leta v koryte potoka vyzerajú pri rozmeroch balvanov ako hračkárske. Uvoľňujú cestu vode, aby sa nezopakoval júlový scenár.
Hora Cengalo však ešte nepovedala posledné slovo. Aspoň tak tvrdia miestni aj geológovia.
