O reformách, nahrávkach a ďalších veselostiach dnešných dní

Opäť sa mi raz dvíha pokrievka z diania na Slovensku. Nastal čas vypustiť „politickú“ paru.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vopred sa ospravedlňujem ak sa niekoho dotknú moje nevyberané slová. Kritizovaným politikom sa naopak neospravedlňujem.  

Ak sa seba spýtam, čo som čakala od tejto vlády, neboli to reformy. Podstatné bolo odstavenie mafie od zabehnutých válovov a tunelov. Snáď aké-také očistenie inštitúcií a zníženie stupňa korupcie. To sa vcelku darí. Všetko ostatné je katastrofa.

Tak ako nič nie čiernobiele, ani farebnosť koaličných strán. Aj preto plne súhlasím s Karolínou Farskou, ktorá trvá na tom, že Sme rodina nemá v koalícii čo robiť. Áno, možno by neprechádzali žiadne zákony...  počkať lebo teraz hladko prechádzajú?

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A reformy? Nemocnice a súdnictvo ide trošku mimo mňa (našťastie), ale uvedomujem si, že ich nedostatky môžem kedykoľvek strastiplne pocítiť (a veľa Slovákov pociťuje). Bytostne sa ma však týka ignorancia, s akou Kollárovo hnutie dalo za pravdu niekoľkým desiatkam zelených postavičiek, ktoré prišli (doslova) trúbiť pred parlament proti reforme národných parkov. Ale čo ste čakali od tohto otca - zabezpečovateľa zlatokopiek - samoživiteliek a „najmorálnejšieho“ člena veľkej rodiny? Mám pred očami naše „národné parky“: stromy ako zápalky a turistické chodníky rozorané traktormi čo zvážajú drevo.

Reforma je preto reforma, lebo je to zmena a každá zmena so sebou nesie nepohodlie pre určitú skupinu ľudí, ktorá si pohodlne hovie (rozumej pracuje, zarába, užíva výhody) v predošlom stave. Lenže ak sa bude neustále prihliadať na tie desiatky kričiacich, zabudnime na reformy. Konkrétne, v prípade národných parkov, sa chceme dostať IBA na úroveň stavu, v akom sú tieto chránené územia v Európskej únii ktorej súčasťou sme už takmer 20 rokov ale neustále (aj keď v menšej miere ako Maďari či Poliaci) hľadáme spôsoby ako obísť pravidlá a zároveň čerpať fondy. Ak dáme za pravdu tým desiatkam či stovkám kričiacich a pozemky pod NP ostanú naďalej v rukách lesníkov, v poriadku. V tom prípade ale pán minister Budaj, urobte iný návrh: zrušme národné parky! Veď aj tak de facto žiadne nemáme.

Skryť Vypnúť reklamu

Ten, kto vypustil Džina z fľaše (nahrávky z poľovníckej chaty), bol akiste Ficov kamarát a urobil to možno dokonca po konzultácii s ním. Zdá sa vám táto logika zvrátená? Lenže taká je aj logika Ficových voličov. Istá pani volila Fica preto aby jej mama neprišla o bývanie v centre Bratislavy.. aj také sú popudy jeho voličov. Ak by predseda Smeru vyhlásil, že všetci Slováci majú v zime preplávať Dunaj a dobre to odôvodnil (to mu ide naozaj skvele), tí čo by prežili, by ho volili ešte oveľa oduševnenejšie a percentá by mu rástli rovnako ako je tomu dnes. A keď sa poukáže na rozkrádanie, korupciu či rodinkárstvo, tak mávnu rukou veď ak nebudú kradnúť títo, budú kradnúť iní a títo nám aspoň hodia omrvinky. Vravíte im, ono to tak nemusí byť. Ibaže Smerom a Covidom zbedačená Slovač si nevidí ďalej od nosa. Napokon, zo Slovenska odchádzajú mozgy už asi 150 rokov (našťastie nie všetky). Prečo sa ale potom čudujeme tomuto Fico-trendu či Hoax-trendu?

Skryť Vypnúť reklamu

Napokon, nech sa každý rozhoduje svojím rozumom. Nielen Fico v nahrávkach, ale aj ja môžem byť cynická: pre mňa za mňa nech jeho voliči (ktorí z videa ale aj z protestov vedia ako na nich a ich zdravie Fico zvysoka kašle), ochorejú a pomrú. To im vlastne neodkazujem ja ale on.

Ešte sa na chvíľku zastavím u pani Záborskej. Ako každý v tejto spoločnosti ani ja nie som za interrupcie. Ale v hraničných situáciách každej ženy sa pani s výrazným obočím nemôže pasovať za riešiteľa jej životnej situácie. Pred časom sa jej jeden môj kamarát spýtal, koľko nechcených (slovenských, cigánske nevynímajúc) detí si už adoptovala zo svojho (vtedy) europoslaneckého platu. Myslím že neodpísala, ale jej fanúšikovia mu to dali vyžrať – vraj v ústavoch sú len cigánčence a postihnuté deti (!). V každom prípade, na Wikipédii v sekcii osobný život som žiadne adopcie nenašla. Inými slovami, nie je podstatné, čo bude s nechceným dieťaťom po narodení. Bude mu chýbať milujúca matka či otec? Bude vôbec zabezpečené? Skončí v domove? Alebo bude týrané?

Skryť Vypnúť reklamu

Nemôžem v tejto súvislosti nespomenúť fakt, že je nás na planéte 8 miliárd, pritom v roku 1950 nás boli 2 miliardy a v r. 2050 nás bude cca 10 mld! Netreba byť skeptik aby si človek domyslel, že rast svetovej populácie je neudržateľný, s tým súvisiaci nedostatok zdrojov a logicky aj antimigračná politika vyspelých krajín. Zemeguľu nenaklonujeme a pokiaľ viem, neexistuje globálny plán ako toto vyriešiť.

Ešte pár slov k povinným hudobným kvótam a končím. Nemám nič proti slovenskej hudbe. Len ju nepočúvam. Tú mainstreamovú. Nechcem brať nikomu chlebík ale v drvivej väčšine prípadov je (pre mňa) nepočúvateľná. Stará aj nová. Česť výnimkám. Nechala by som však zvážiť nejakou odbornou naslovovzatou hudobnou komisiou, či nejde náhodou o prečin dlhoročného prznenia hudobného vkusu slovenského dorastu. Ale okrem tejto pochybnosti sa vlastne nič sa nedeje: naďalej bude moje občasné počúvanie slovenských rádií pri prvých tónoch slovenskej hudby ukončené. Mimochodom, koncesionárske poplatky platím.   

Soňa Kallová

Soňa Kallová

Bloger 
  • Počet článkov:  51
  •  | 
  • Páči sa:  33x

Autorka knihy Slovensko pre začiatočníkov a farebných drobností (www.woykas.sk). Inak prírodný tvor a (preto) skeptik. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéCestovanieStaré stavby TuristikaPríbehyPo nás potopaPolitika

Prémioví blogeri

Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Skryť Zatvoriť reklamu