Čo bude ďalej? Aká ďalšia tragédia sa najbližšie odohrá? A čo s tým urobí spoločnosť?
Z tohto pohľadu úplne chápem skladbu Doroty Nvotovej Rekviem za krajinu. Pretože namieste je skepticizmus. Inými slovami, nič.
Spoločným menovateľom oboch udalostí je celospoločenský skon k ignorancii, nedodržiavaniu pravidiel, nedostatok pokory. Chýbajúce hodnoty tolerancie, rešpektu, ohľaduplnosti a absencia odsúdenia na Slovensku tak „tradičného“ opojenia alkoholom.
Je neodškriepiteľné, že prehnané deklarácie „kresťanských hodnôt“, či už verejné alebo neverejné, tie medzi riadkami, podprahové, prispeli k poprave na Zámockej a všetky osobnosti verejného života ktorí tak konali či konajú, majú na rukách ich krv.
Nemám pritom nič proti skutočným kresťanom. Mám len problém s delením spoločnosti na kresťanov, „rodinu“ a tých druhých. Napokon sám pápež František (tŕňom v oku mnohých kresťanov) nedávno podporil gejské a lesbické páry. Avšak pre mnohých kresťanov, tí druhí sú posadnutí diablom ale alkohol (ak nie za volantom) je úplne v poriadku.
Lenže nie je. Alkohol odhliadnuc od toho, že je to droga a vie sa zmeniť na smrtonosnú zbraň, je karcinogén prvej triedy. Tí, ktorí chlastajú prvú či druhú ligu často neskôr vyciciavajú zdravotný systém. Každá fľaša tvrdého alkoholu na pulte (a keď už sme pri tom tak aj krabička cigariet) by mala obsahovať nemalú prirážku priamo odvedenú do zdravotníctva a ich propagácia by mala byť nielen že nepovolená, ale trestná.
Ale vráťme sa k slovenskej spoločnosti. Zatiaľ čo tragédiu na zastávke Zochová radikálne odsúdili všetci, jediná adekvátna reakcia politika po tragédii na Zámockej bola tá prezidentkina. Kdesi v podcaste som počula, že bola taká ...“neslovenská“. Áno, pretože slovenská reakcia vždy obsahuje to nevyslovené delenie na nás a ich. Veľká časť spoločnosti tento pohľad žiaľ zdieľa. A ten zbytok je ľahostajný. A to je podľa mňa najväčší problém tejto krajiny. Ľahostajnosť a ignorancia.
Denne chodíme okolo divokých skládok, akceptujeme neobmedzene fungujúce rodinkárstvo a korupciu (podľa prieskumov už nám zase nevadí..), vyhynutie ohrozených druhov nás, na rozdiel od Európskej komisie nezaujíma... K tomu vytrvalo, už minimálne 150 rokov trvajúce vysťahovalectvo, odchod šikovných ľudí za hranice...
Nenahovárajme si preto, že my, Slováci (pre niektorých dokonca Slovania) sme tí, ktorí držia pokope. Že sme komunita ktorá má svoje hodnoty, tradície a zákony. Možno sú na papieri, ale málokto ich dodržiava a väčšine ľudí mimo ich kuchyne alebo ich hobby je všetko jedno. Na rozdiel od Ukrajinských, Slovenskí bojaschopní občania by sa v prípade vojnového konfliktu pravdepodobne rozutekali ako myši.
Prečo sme takí ľahostajní? Je to smutné, ale ako vysvetlenie sa núka (tak ako to nedávno povedal minister zahraničných vecí Káčer) Felvidécka zaostalosť. A ak sa nezačneme my všetci, s nadhľadom, nezištne a s pokorou zaujímať o to, čo sa deje okolo nás, táto krajina pôjde ku dnu.
....
PS. Mimochodom, nie je tajomstvom, že aj medzi našimi vrcholovými politikmi sa nájdu „teplí“, ktorí ešte „nevyliezli zo skrine“. Lenže títo v nej - vzhľadom na Felvidécku zaostalosť voličov - ostanú až do smrti.
