Po zhliadnutí štvrtkovej relácie Večer pod lampou sa mi táto predstava ani nezdá veľmi prehnaná. Možno som skeptik, ale nedávna optimistická, avšak nenaplnená vízia (o ozdravení Grécka) mi dáva za pravdu. Treba sa pripraviť na horšie časy. A keďže neexistuje dobré riešenie, iba niekoľko zlých, najlepšie bude sa podľa toho zariadiť.
Lenže nikto netuší ako. Každý je optimista a nikto si netrúfa vysloviť, nieto ešte popísať spoločnosť „po eure“. V modernom svete ide o precedens. Čerpať know-how by sme snáď mohli od našich už nežijúcich dedov či pradedov, ktorí zažili krízu v 30.rokoch minulého storočia. Spoločnosť odvtedy prešla veľkými zmenami, ale podoba chudoby sa veľmi nemení.
Ako úplný laik sa snažím predstaviť si situáciu bežného občana, jednotlivca. Na prvom mieste ma napadne šetriť. Nemíňať zbytočne na hlúposti. Ibaže načo? Peniaze sa predsa v kríze zmenia na bezcenné papieriky! Naopak, treba sa ich zbaviť, použiť ich na niečo hmatateľné, najlepšie trvalé. Z tejto úvahy mi prirodzene vychádza pôda. Možno ostaneme bez práce, a keďže peniaze budú bez hodnoty, nebude za čo nakupovať...tak potom začneme sadiť, obrábať pôdu. Dopestovať si sám bude najistejší spôsob ako solídne prežiť. Barter bude jediným poctivým platidlom. Kufre predtým nablýskaných áut budú ufúľané od prevážania hospodárskych produktov. Posilní sa súdržnosť rodiny. V dobe internetu sa vrátime o 50 rokov späť. Najhľadanejšími heslami v google budú pestovanie zemiakov, sejba hrachu či nakladanie kapusty. Poctivá drina prinesie svoje ovocie, tak ako kedysi.
Maľujem čerta na stenu? Ale nie, nie som až taký pesimista.
Vojnu som do svojich úvah o blízkej budúcnosti nezahrnula.
