Takto som sa to dozvedela dnes večer vo vinohradoch nad Pezinkom. Kráčala som v čase keď sa už takmer zotmelo, po poľnej ceste od lesa medzi vinohradmi smerom domov. Vzápätí sa od Pezinka objavilo terénne auto. Urobilo otočku, počkalo si na mňa.
V otvorenom okne bola mladá žena, vedľa nej mladý muž. Obaja v slušivých poľovníckych klobúkoch. Dozvedela som sa, že by som z bezpečnostných dôvodov mala chodiť s osvetlením. Na moju námietku, že skôr sa mi vidí, že by tu nemali potme jazdiť autá, som sa dozvedela, že veď oni sú poľovníci a majitelia pozemku.
Takže vážení, keď ste úplne obyčajní ľudkovia (lebo poľovníci a majitelia snobských pozemkov túto radu nepochopia ani nebudú potrebovať) a radi chodíte podvečer do lesa, treba si dávať pozor nielen na strieľajúcich poľovníkov (môj predošlý blog), ale aj jazdiace poľovnícke autá.
Možno nám čoskoro zákonodarci do lesa odhlasujú povinné oranžové vesty, navečer s osvetlením, aby ich poľovnícki kamaráti a majitelia pozemkov mali v teréne voľný pohyb autom a mohli vystrieľať všetko, čo sa hýbe (a nie je oranžové).
Následne auto odišlo tam, odkiaľ prišlo. Poľovať zjavne nešli, asi si len kontrolovali svoj pozemok (proti vagabundom ako srny, daniele, zajace alebo cudzí ľudia ako ja).
Nuž milí poľovníci, treba začať rátať s tým, že vďaka vám (a Štátnym lesom) je a bude na Slovensku prírody čoraz menej. A ľudí, čo chcú do nej chodiť oddychovať (bez pušky a motorovej píly), čoraz viac.
A čo bude ďalej? Asi bude viac stretov medzi ľuďmi, logicky. Viac postrelených nielen psov ale aj poľovníkov a bohužiaľ aj tých, čo s týmto „športom“ nemajú nič do činenia. Alebo možno vďaka tej stále sa rozširujúcej bezlesnej savane, bez jedinkého stromu a zvera, budeme všetci sedieť doma a nostalgicky spomínať na tú prírodu, ktorá nás niekedy obklopovala.
