Návštevu Spiša naplánovala pražská cestovná kancelária, na ktorú sa obrátila mexická cestovná kancelária, aby jej VIP klientom naplánovala zájazd na mieru, z Varšavy cez Krakov, východné Slovensko, maďarský Tokaj, Budapešť až do Viedne.
Počas celého pobytu skupinu sprevádzala maďarská sprievodkyňa Nora. Prvý telefonát s Norou trval hodinu. Nora rozhodne nie je mĺkva osoba. Vysvetliť jej, prečo itinerár pražskej CK treba pozmeniť nebolo úplne jednoduché.
Niekedy v polovici telefonátu som spomenula svoj zmiešaný maďarsko-rusínsko-ukrajinsko-slovenský pôvod. Chválim sa ním zahraničným návštevníkom, aby som demonštrovala miešanie kultúr, ktorých sme na tejto malej slovenskej hrude potomkami. Vraj má tiež zmiešané korene. Jej mama sa narodila za 2.sv.vojny v Mukačeve. Neuveriteľné! Môj otec sa narodil za 2.sv.vojny kúsok odtiaľ, v Berehove. Musela som to mesto nazvať Beregszász aby ho stotožnila. Pochopiteľne. Podkarpatská Rus bola vtedy súčasťou Maďarského kráľovstva.
Dlhý telefonát sme uzavreli s vedomím, že sme ešte stále pre našich klientov nič nenaplánovali.
Pri druhom telefonáte o nadchádzajúcej prehliadke Spiša mi obsiahlo rozprávala o svojom nadšení zo Slovenska. Vraj sa sem už dlho chystala ale po tejto pracovnej návšteve sa určite vráti, aby si Felvidék poriadne obzrela.
Ja som jej zas rozprávala o našich pravidelných (spravidla zimných) návštevách Maďarska. Boli zamerané na históriu aj termálne kúpele. Po Covide sme však vďaka Orbánovi stratili chuť navštevovať Maďarsko.
Dopĺňali sme sa v znalostiach. Moje informácie z Uhorskej histórie sú v porovnaní s tými jej útržkovité. Logicky sa viažu len na slovenskú časť Uhorska. Ona zas nevedela nič o geografii Karpát, slovanských zvykoch, našej gastronómii.
Najviac ju zaujímalo, ako Slováci vnímajú našu spoločnú uhorskú históriu. Spravidla odpovedám v duchu o komplexe mnohých Slovákov, pretože sme nemali žiadnych slovanských kráľov či cisárov. Že sme donedávna nemali vlastné územie, jazyk, vlastnú písanú históriu. Že v deväťdesiatych rokoch 20.storočia bola maďarská otázka zneužívaná na politické ciele.
Ale tiež, že dnes je situácia iná. Väčšina už nerieši, že máme maďarského suseda či dokonca premiéra. Dúfam, že to tak aj ostane. Pretože veľa maďarských detí navštevujúcich za socializmu slovenské školy má dodnes traumu zo spolužiakov, ktorí sa im vysmievali pre ich prízvuk, meno, pôvod.
Nora ma takmer prijala do rodiny. Chystá sa vrátiť na Slovensko a preskúmať ho podrobne. Naši rodičia sú už starí. Krajina, kde sa narodili už dávno neexistuje. Ak by ostali tam, kde sa narodili, dnes by žili na Ukrajine. Zamýšľam sa nad tým, ako dlho vydrží kontinuita hraníc, ako ich dnes poznáme. Nielen tých ukrajinských, ktoré sú dnes predmetom vojny. Nevieme, kam sa uberá Orbánovské Maďarsko a obava je namieste aj čo sa týka Slovenska. Verím, že sa na sklonku života nestretneme obe doma v krajine, kde sa bude rozprávať len po rusky.
PS: Návštevu aj s časovým rozvrhom sme naplánovali. K pôvodnému plánu Levoča - Spišský hrad som pridala Kežmarok a Spišskú Kapitulu. Zároveň som ich odhovárala od návštevy Spišského hradu. Nie že by nestál za návštevu. Len je (konečne) v rekonštrukcii.
Napokon sme ho nenavštívili. Aj preto, že dnešná cena 8 Euro za spodnú časť hradu (2 nádvoria, z ktorých jedno navštívite už keď si kupujete lístok, teda tam kde je pokladňa) je zároveň cenou lístka z roku 2019 za návštevu celého komplexu.
Mexičania boli návštevou Spiša nadšení.
