Chodila som tam pravidelne a nepamätám si, že by som niekedy v milánskych uliciach videla sneh či ľad. Až raz.
Priamo pred schodišťom z metra, kadiaľ prechádzalo množstvo ľudí, som po prvý raz zbadala tento fenomén: zamrznutá mláčka vody o priemere školského pravítka bola čerstvo zasypaná soľou. Odhadujem tak kilo. Mláčku takmer nebolo vidieť. Všade naokolo bol suchý asfalt. Do Milána som prestala chodiť (nie kvôli soli).
A potom sa tento fenomén presunul na Slovensko. Na pol cm snehu vysypú 2 cm soli. Vznikajú doslova soľné záveje. Technická soľ spôsobuje koróziu vozidiel, eróziu všetkých posýpaných povrchov, poškodzuje vegetáciu – ničí stromy, záhrady aj trávniky, znečisťuje podzemné vody. Dostáva sa do riek so (sladko)vodnými živočíchmi a citlivými vodnými ekosystémami. K tomu treba prirátať aj poničené topánky a bolestivé zvieracie labky.
Chápem, že soľ je lacná. Chápem, že ten kto má v správe komunikáciu, je zodpovedný za zlomené nohy.
Kto je ale zodpovedný za dvetisíc až tritisíc ton technickej soli, ktoré sa za zimu vysypú v Bratislave a ohrozujú všetko vyššie uvedené?
Existujú totiž aj environmentálne prijateľné riešenia:
Kamenná drvina či štrk. Komu by sa však chcelo to po zime zametať?
Ekologická soľ na báze chloridu horečnatého (solmag) či zeolit, obe šetrné k životnému prostrediu, karosériám aj posýpaným povrchom. Tie sú ale oveľa drahšie ako bežná technická soľ.
Tak ostaňme pri tej technickej soli. Zabime každú zimu v mestách a pri cestách stromy, trávu, vodné organizmy, kupujme si každú zimu novú obuv, domáce zvieratá nosme na rukách za soľou kontaminované komunikácie a prestaňme nadávať na výtlky na cestách a chodníkoch.
Akceptujme to, že je to následok za lacnú údržbu, ktorú sme si prostredníctvom našich volených zástupcov vybrali.
Mne ťahá na 60 ale ak je na chodníku soľ, chodím po snehu, tráve, čomkoľvek.
Zdroj: Denník N - celý článok tu: https://dennikn.sk/5066726/mrazive-pocasie-prinieslo-bratislave-sneh-i-solne-zaveje-ludia-sa-stazuju-na-znicene-topanky-a-doranane-labky-psov/
