V ten deň rekordné teploty opäť prilákali obyvateľov malého mestečka na malé, obnovené kúpalisko. Praská vo švíkoch, bazény sú plné, detský krik neutícha. Obnova spočívala (aj) vo výrube asi jedného či dvoch veľkých stromov za účelom získania volejbalového ihriska. Volejbalové ihrisko je krásne, ale zíva prázdnotou. Zato drvivá väčšina návštevníkov sa tlačí pri plote pod menšími stromami, ktoré ako jediné poskytujú blahodarný tieň, ak nerátam slnečníky, ktoré sú rozobraté od predpoludnia štamgastmi.
Natieram sa ochranným krémom, aby to moja pokožka vydržala. Aj napriek OF 60 podchvíľou postávam v tieni budovy šatní a toaliet, pretože sa cítim ako pečený zemiak. Moja tmavá mama sa slnka nebojí a odvážne sa mu vystavuje bez akéhokoľvek krému.
Na obed sa presúvame k bistru s terasovým posedením. Pri okienku sa pýtam na vegetariánske možnosti. Moja mama v tom má jasno – dá si roštenku v žemli. Napokon sa rozhodujem pre mini-enciány s borievkovým džemom. Ponúknu mi k nim hranolky. Predstava vyprážaných syrov s vyprážanými hranolkami mi (nielen) v tomto úpeku nerobí dobre a opatrne sa spýtam, či disponujú nejakou zeleninou, akoukoľvek. „Nie,“ znie rezolútna odpoveď mladej ženy a kolegyňa čapujúca pivo jej pritakáva. Obe majú čo robiť, aby sa do uličky medzi barom a linkou vošli.
Ešte predtým ako si bez reptania odnesieme svoj obed, začujeme postarší pár, ako si objednáva. O zelenine už nepadne ani zmienka. Manžel si na lepšie spláchnutie automaticky vypýta poldecák vodky. Neveriacky naňho pri stole pleštím oči, ako pri 35 stupňoch do seba obracia vodku, popritom si poťahuje z cigarety a chystá sa na ďalší štamperlík krikľavo-červenej farby.
Mama žuje obrovskú suchú žemľu s tenučkým kúskom mäsa a prášilo by sa jej z úst, ak by sa nezúčastnila (tu zjavne obľúbeného) spláchnutia jedla nápojom. Zapíja však pivom.
Poviete si, Winston Churchill tiež fajčil a chlastal čo doňho vošlo a dožil sa 90. Áno, je to pravda ale skôr výnimka.
Zamýšľam sa. Ak je toto tá zvrchovaná tradícia rodoverných Slovákov, tak - pri stave nášho zdravotníctva - nech nás tá patrónka suverénneho Slovenska opatruje. Pretože mierne klesajúca populácia slovenského národa (klesá už 3.rok po sebe) sa poľahky prepadne exponenciálnym radom strmhlav do štvormiliónových stavov nie koncom storočia ale ešte pred jeho polovicou.
PS. Ak sa tu čírou náhodou vyskytol nejaký čitateľ – volič dnešnej koalície, predpokladám, že prestal čítať po slove vegetariánske, s odporom si pomysliac, že táto liberálno-progresívna čvarga nám chce zobrať naše oravské slaniny aj černohorské rezne (mimochodom prečo nie nízkotatranské alebo kysucké?). Ešte k tomu ohovára našu slovenskú či slovanskú (a možno dokonca aj milovanú ruskú) vodku a vôbec tvrdý alkohol, ktorý predsa patrí k našej tradícii a (ne)kultúre. Drogám nie! Ale naložení v alkohole byť je žiadúce, nad tým sa každý len tak potuteľne pousmeje. To, že ide o najrozšírenejší karcinogén je predsa len nejaký liberálno-progresívny blud.
