Poviete si, čo je to za hlúposť, porovnávať Slovákov a Afričanov. Veď keď postavíme Lendačana k Afričanovi, budú ako deň a noc.
Nie, vo výzore to netkvie. Ani v hmotných statkoch. Tu sme na tom podstatne lepšie. Snáď sa na mňa obyvatelia Afriky nenahnevajú ale som presvedčená, že Slováci sú aj oveľa pracovitejší.
Pri nahliadnutí do útrob myslí však nájdeme istú zhodu. V Afrike majú woodoo, nám na Slovensku postačia aj povery. Nech to nazveme akokoľvek – rozprávky, konšpirácie či povery nás spájajú. Zľahka nájdem na Slovensku osoby, ktoré dnes nemajú najmenšiu pochybnosť o tom, že ich niekto počaroval, ich deti uriekol alebo minimálne zakríkol*. Sledujú fázy mesiaca. Snáre, karty a horoskopy sú základom ich života. Piatok trinásteho, čierna mačka cez cestu, „podmetenie“ slobodnej dievčiny, rozbité zrkadlo**.. pokojne pokračujte vo výpočte babských či detských táranín.
Dnes k ľudovým povedačkám, ktoré sa nepodarilo vymýtiť ani komunistom, pribudli rozprávky novodobé. Tým už verí väčšina slovenského obyvateľstva. Minulý rok prebehla mobilizácia Slovákov na Ukrajinu, do potravín sa pridáva hmyz, nezabudnime ani na Chemtrails, zdemolovaný ruský cintorín v Ladomirovej, Americkú agentku či podvratných liberálnych fašistov...
Obľúbenou témou bolo očkovanie proti Covidu rozumej implantácia čipov. Fatálne je úmrtie po očkovaní. Konkrétne do 2 rokov. Rozsudok som dostala v niekoľkých dávkach a na exekúciu čakám...
Na nudné a logické správy štandardných médií je už málokto zvedavý. Korením sú alternatívne pravdy a zaručené, svetovými mocnosťami utajované informácie. Frčia na nich mnohí pričom isté osobnosti na sociálnych sieťach a alternatívne médiá sú vďačnými (a dobre zarábajúcimi) nosičmi týchto správ. Ich tvorcovia sú spravidla z krajín, kde slnko vychádza skôr ako tu. (Dumám, či to nemôže to mať nejaký súvis..? Možno vyhútam nejakú zaručenú báchorku na ktorej zbohatnem).
K šíriteľom dnes patria aj celebrity ako súčasná ministerka antikultúry, podpredseda Národnej rady obdivujúci Che Guevaru a iní vládni predstavitelia, ťahajúci Slovensko do čiernej diery Európy, z ktorej sme sa len nedávno vyhrabali.
Nová vláda navyše a pre istotu zrušila viaceré oddelenia pre boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám. Niet divu, že sa teší z tohto zmagoreného (či neprebudeného?) národa, lebo „politickí aktivisti už nebudú diktovať Slovákom povinne správny názor“. Takto sa môžu slobodne rozhodnúť, či budú veriť pravde Putina či Orbána, podanej ústami našich vládnych predstaviteľov.
Máme to napokon potvrdené aj oficiálnymi prieskumami – veríme dezinformáciám viac ako ostatní obyvatelia Európy a sme tak na úrovni niektorých afrických štátov.
Čo sa diagnózy týka, v tom lepšom prípade ide o Štokholmský syndróm, v tom horšom o totálnu zadubenosť získanú transgeneračným alkoholizmom v kombinácii s emigráciou stotisícov schopných duší z recentného Slovenska. Ak prirátame počty emigrantov za posledné 2 storočia, možno sa dostaneme aj na milión. Fenomén, ktorý pokračuje. Tu aj v Afrike.
Ale späť k spoločným prvkom Slovákov a Afričanov. Neodškriepiteľným spoločným argumentom je korupcia. Netreba ani rozoberať, veď predstavitelia (nášho) štátu hlásia, že na najvyšších miestach žiadna neexistuje. Inými slovami zatloukat, zatloukat, zatloukat.
Napokon, sme emotívni. Slováci sa síce nemlátia ako horkokrvné africké kmene, ale emócie nami plieskajú a to aj vtedy keď sme náhodou nepožili alkohol. Ale lepšie je to predsa len s tou našou, podaj fľašou... Inak by sme mohli prísť o tradičné hodnoty (špecifikované Ministerkou antikultúry či Sirom Semaforom) a nedajbože by nám deti ostali na Slovensku, operovali by nás už o týždeň a nie o rok, a susedovi by sa darilo, mal by väčší bazén a lepšie auto. Darilo by sa aj nám, ale nech to parom berie, radšej nech skapem aby sa on mal mať lepšie.
Racionalita, miernosť, empatia, spolupatričnosť, ktorá by viedla aj k zlepšeniu životnej úrovne, kvality politického zastúpenia, zdravotníctva a školstva cez racionálne rozmýšľanie či umnú voľbu politických reprezentantov – to by sme hovorili o nudnom, racionálnom Slovensku.
Máte pravdu. Utópia.
Apropo Africké kmene: ešte v niečom sa podobáme.
Afričanom sme to vlastne vtlačili my. Biely človek prišiel (už dávno) do Afriky, kolonizoval ju a oni videli, ako sa má dobre. Veľmi zjednodušene povedané, aj oni sa chceli mať ako on a tak začali natŕčať ruky.
Dnešní vládni predstavitelia a ich voliči kritizujú a nadávajú na EÚ. Ich odpor voči nej však inštinktívne potlačia vo chvíli, keď EÚ rozdáva. Vtedy tíško natŕčajú ruky.
(Tak ma napadá, Sir Semafor nabúral aspoň na svojej láske Lade? Alebo na inom tátošovi z dekadentného západu?).
Chceme všetko ale nič nám nie je dosť. Závidíme bohatším krajinám ale sami nevieme vyliezť z bahna starých koľají socíku kde korupcia a kradnutie boli spôsob ako sa dostať k lepšej lekárskej starostlivosti, školstvu, práci. EÚ nás vlastne nezaujíma (potvrdzuje to naša účasť vo voľbách do EP). Chýbajú nám socialistické istoty, na ktoré sme si zvykli, ktoré nám ale dnes nikto nedá. Lenže práve po nich najviac prahneme. Chceme aby štát za nás všetko vyriešil. Nech nám pošle peniaze, nech zabezpečí dopravu, prácu, operáciu, zníži ceny potravín, benzínu, plynu aj elektriny. A čo s tým má Ukrajina?
Zároveň sa zúfalo bojíme všetkého cudzieho. Toto som u Afričanov nespozorovala. To bude náš jedinečný, slovenský (či slovanský?) xenofóbny klam. Rovnako ako idey o miernosti Slovanov či panslavizme.
Slovenský národ je ako Eidam. Nie je zlý ale sú oveľa lepšie syry. Ten Eidam zrel pár týždňov. Trvácny, chutný a kvalitný zrejúci syr potrebuje zrieť tak rok. Slovenský národ tiež potrebuje dozrieť. Na naše zrenie možno postačí sto rokov, ale skôr sa prikláňam k päťstovke.
*Ak pravdaže nepočarovali či neprekliali nejakého neboráka ony sami.
**Slovenské legendy nájdete aj v knižke Slovensko pre začiatočníkov
PS. Kamarát psychológ popísal našu náchylnosť veriť bludom a nadprirodzenu ako psychospirituálnu krízu (pýtam sa - polovice národa?). Je to stav kedy je psychika zaplavená. U jedinca prevláda pocit neobvyklých alebo nadprirodzených schopností a cíti sa byť jediný alebo jeden z mála, kto pozná „skutočnú pravdu“. Reaguje prostredníctvom prvej signálnej (sústavy) teda emočnej a nie je schopný racionálnej analýzy predmetného javu či tvrdenia.
Zdroje: https://emefka.sk/povery-ktorym-stale-veri-nasa-starsia-generacia-a-mozno-aj-ty/, Wikipedia, Facebook, R. Lipták
