Chápem, že je Veľká noc. Včera bol Zelený štvrtok a odskočila som si na obed niečo dokúpiť do Tesca. Všadeprítomný dav ma zaskočil. Iste, keby som bola verná tradíciám a holdovala tradičným nákupom, vedela by som presne, koľká udrela. Lenže ja som od prírody ten ignorant, pre koho je jedno či je sviatok či piatok.
A prepáčte mi aj všetci tí, komu nenapíšem gratuláciu k narodeninám či meninám. Takéto veci zvyknem ignorovať. Pretože úprimne, akú dôležitosť má to, či si opäť o rok starší alebo to, že v nejakom človekom zmyslenom kalendári je práve dnes tvoje meno?
To, čo je pre mňa dôležité a nedokážem to ignorovať je to, čo som v tom včerajšom Tescu (opäť raz) zažila. Enviro však na rozdiel od sviatkov, menín, narodenín, futbalových klubov, hudobných festivalov a VIP osobností (ako som sa dozvedela) nikoho nezaujíma takže môžete prestať čítať.
Celý Veľký piatok sa nebude dať nakupovať, a tak dav zbesilo nakupuje, šklbe mikroténové sáčky aj do zásoby. Balia do nich všetko, aj banány. Fakt, aj banány!
Odvraciam sa, pretože to ignorantstvo nechápem. Možno už počuli o siedmom kontinente, ostrove z plastu, ktorý je rozlohou 32 krát väčší ako Slovensko a 2,5 krát väčší ako Francúzsko. Počuli ale netýka sa ich to. Je to ďaleko, čo my s tým? A šup ďalšie sáčky a blistre s polovičnou náplňou do košíka.
Stojac v nekonečnej rade ku kase mi napadne, že aspoň dnes, v duchu „Zeleného“ štvrtka by mohli trochu prihliadať na životné prostredie... Lenže „Enviro témy nikoho nezaujímajú“ opätovne mi znie veta z nedávnej marketingovej udalosti.
Mladý pán za mnou má tiež iba zopár položiek ale zamrazí ma keď začne na pás vykladať veľké balené kusy mŕtvych zvierat, ktorých mäso bolo istú dobu vystavené dymu. Nie, netýka sa to slintačky, krívačky. Aj keď utratené boli mnohé zvieratá, iného druhu. Je nám to ľúto. Tieto kusy sú z iného zvieraťa. S láskou ich rozmnožujeme. S láskou ich posielame na porážku. Aby sme si ich my ostatní mohli v supermarkete kúpiť.
Kedysi ľudia lovili, lebo im šlo on prežitie. Dnes máme veľkochovy, aby sa ľudstvo nasýtilo. Aj tak lovíme. Z morí sme vylovili skoro všetky ryby. Nič nám nestačí.
Vŕta mi v hlave aj ďalšia vec: Prečo robíme taký rozdiel medzi naším milovaným psom či mačkou, pouličnou mačkou a kravou či prasaťom? Nie sú to všetko rovnocenné zvieratá, cicavce?
Konečne sa dostávam ku kase. Vykladám obsah košíka na bežiaci pás. Pani predo mnou si nakladá do tašky aj fľašu destilátu. Po chvíli sa v panike vracia k pokladníčke: „Zabudli sme cigarety!“
Človek nie je len preborník na zabíjanie, ale aj likvidáciu samého seba.
Vkročím do tichého bytu. Nezohnala som nálepky vtákov na okno. Pripravím si jednoduchý vegetariánsky obed a odpútam sa od príhod z Tesca. Použité sáčky a vrecká si uložím do nákupnej tašky pre budúce použitie.
