Áno viem. Existujú hotely, hostely, nocľahárne a podobne, ale ak to proste nevydá alebo máš chuť na niečo iné aj mimo svojej komfortnej zóny, tak pri otázke: Kde prenocovať v Anglicku? si u mňa na tom správnom mieste.
Londýn
Najviac skúseností s ponocovaním mám práve z Londýna.
Victoria Coach Station – tu som strávila nespočetne veľa nocí a zatiaľ z toho vyviazla živá, hoci menšie strachy a drobné zranenia na duši sa vyskytli. Našťastie je to už pár rokov, čo Victoria Coach Station nezatvára ani počas noci, hoci pred pár rokmi o štvrtej ráno pekne krásne každého vyprevadili za dvere, pustili sa do upratovania a čakajúcim nezostávalo nič iné, len sa klepať od zimy a dúfať v šiestu ráno a opätovné otvorenie stanice. Čo sa týka bezpečnosti, je to tu rôzne. Ak je človek opatrný a pri zmysloch, nemalo by hroziť okradnutie, či podobne, hoci jeden nikdy nevie.
Strávila som tu pokojné noci počúvaním hudby alebo čítaním knihy, no tiež sa mi stalo, že po mne rôzne individuá čumeli, sliedili za mnou a prenasledovali v rámci celej budovy. Priznám sa, bola som dosť vystrašená a radšej som sa uprostred noci chytila a odišla prečkať noc do mesta. Takou prechádzkou cez vyľudnenú Oxford Street alebo vysvietené nábrežie medzi Westminster Bridge a Tower Bridge sa nič nepokazí. Aj toto je možnosť, hoci ju po incidentoch teroristických útokov nožmi za posledné roky turistom neodporúčam.
Toalety sú ruská ruleta, poplatok tuším 30 p. Stane sa, že sú čisté a všetko v pohode, ale niekedy človeku príde naozaj zle. Wifi žiadne, nabíjacie automaty na mobil po zaplatení menšej sumy možné, hoci mne nejako nefungoval ani jeden.
Victoria Railway Station – je budova železníc, doslova oproti Victoria Coach Station. Súčasťou železničnej stanice je nákupná pasáž, ktorá je však počas noci zatvorená, takisto aj jeden z hlavných vchodov. Do budovy sa dá dostať bočným vchodom, zo smeru do centra. Táto stanica je oveľa rozľahlejšia než budova autobusovej stanice, takže je tu aj citeľne chladnejšie. Otvorené prevádzky počas noci veľmi nehľadaj, hoci výnimka sa naskytne. Nabíjacie stanice som ani raz nepostrehla, ale v pasáži je zadarmo wifi. Ak je to veľmi súrne, toalety zadarmo na prízemí poslúžia, ale vravím, len v akútnych situáciách. Kvalitou sa vyrovnajú tým na Victoria Coach Station, žiadne sláva, avšak ak dá človek 50 p za toaletu, na úplne najvyššom podlaží stanice, v rohu oproti McDonald´s ho čaká celkom iná liga. Je tu aj automat na mince. Toaliet je tam myslím iba šesť, ale je v nich veľmi čisto, dokonca aj podľaha sa leskne, upratovacia čata sem chodí snáď každú polhodinu. Obrovské zrkadlá so skvelým osvetlením, v prípade nutnosti ranného make-upu si tu my dievčatá prídeme na svoje viac, než na toaletách na prízemí alebo v budove Victoria Coach Station. Kavarieň Costa otvára cca. o siedmej ráno, približne v rovnakom čase ako Caffe Nero alebo Pret A Manger poblíž. Ja uprednostňujem Costu. Z horného poschodia je skvelý výhľad na nákupnú pasáž, nie sú tu davy a počas nabíjania telefónu si tu človek v pokoji posedí aj hodinku, či dve.
Stansted Airport – úplne najhoršie skúsenosti. Na toto letisko som so zámerom prenocovať nikdy nešla, ale mám skúsenosť s prečkaním noci skrz veľmi skorý let. Aj napriek tomu, že som mala letenku ma viackrát vyhodili. Raz pri radiátoroch, keď som si schovaná nabíjala mobil. Na surovo prišiel SBS-kár a bez slova ma vyrazil, následne ohradil dané miesto výstražnými kužeľmi. Viem, jestvujú aj powerbanky, ale ja aj tie bez výnimky vyšťavím. Inokedy som si len sedela na kufri pri checkingu, kým ku mne neprišli dajaké zamestnankyne letiska a hoci taktne, no tiež ma vyrazili, vyprevadili do protiľahlej časti budovy, kde koncentrácia ľudí pomaly vytvorila ľudské mravenisko a následne značnú časť letiska ohradili a čau, dovidenia. Skončila som opätovne v Coste, kde sa mi podarilo pre seba vychytať prázdny stôl. Wifi fungovalo tuším polhodinu, následne až po zaplatení istej čiastky. Toalety v pohode, prevádzky otvorené, v drogérii Boots každý deň zľavnených niekoľko potravín za pár drobných. Hlasujem za mrkvu a ovocný šalát, sendviče zasýtia, ale sú hnusne umelé.
Luton Airport – starý dobrý Luton. Bolo to úplne prvé letisko v mojom živote, kde som v roku 2006 nocovala. Spomínam si, že tam bolo živo. Niektoré decká dokonca hrali futbal – nekecám, vážne sa tak stalo. Čerstvejšie spomienky sú nocovanie na lavičke počas čakania na ranný let. Personál v pohode, nikto do nikoho nevyskakoval. Bolo tu ticho, o niečo teplejšie než na Stanstede. Wifi fungovalo hodinu, toalety krajšie než na Stanstede, osvietenie zrkadiel primerané, hoci to tu bolo viac stiesnené než na letisku S. Podobne, ako na Stanstede, aj tu som sa po čase presunula do Costy, ktorá bola otvorená nonstop a zažila tu príjemnú noc.
Ak do úvahy nepripadá ani jedna stanica, či letisko, môžeme zažiť veľmi dobrodružnú noc nočným cestovaním po meste. Po zakúpení napríklad 24 h časenky, alebo platbou bezkontaktnými kartami. Podobnú skúsenosť mám aj z Prahy, kedy sa jeden večer začal vyvíjať až príliš dobrodružne a moje gardé preliezalo do svojho bytu cez okno a ja za ním ako obarená, ostala stáť vyjavene. Radšej som to zabalila, nechala ho tam a v noci sa vyvážala MHD a nad ránom dávala dokopy na Hlaváku. So mnou o vzrušenie nikdy nie je núdza. Nejako podobne som strávila jednu noc Londýne, premávaním sa londýnskymi autobusmi z centra – ale v tomto prípade som od žiadneho chlapa neutiekla. Autobusy sa obchádzkou vlečú okolo Westminster Abbey až do útrob neznámych štvrtí, potom si len niekde podľa uváženia vystúpiť a počkať na iný autobus alebo na spiatočný, na cestu späť. Ak si dobre spomínam takto som vydržala do piatej rána. Na Britániu klasika – v každom dopravnom prostriedku kamery.
Nebála som sa, ale istejšie sa mi cestovalo v nočnom metre. Raz sa mi zadarilo nocovať celonočnou premávkou v metre. Vytipovala som si stanice, ktoré to mali od seba najďalej a mimo iných som skončila aj na letisku Heathrow. O gigantickosti budovy ani nemusím hovoriť, ale ak sa vydáme na najvyššie poschodie čaká nás tam príjemné teplúčko – aj v zime. Toalety najkrajšie zo všetkých anglických letísk, na ktorých som doteraz bola. Personál nezabŕda, ba aj pomocnú ruku ponúkne. Pri nabíjaní telefónu pri toalete si ma všimla istá pani a okamžite ma delegovala ku kaviarni za rohom, kde som si mohla aj bez zakúpenia nápoja v pokoji nabiť telefón. Toť moje skúsenosti s prežitím noci v uliciach Londýna.
Leeds
Leeds Coach Station – je budova vnútroštátnej a medzinárodnej autobusovej stanice, ktorá je súčasťou budovy mestskej autobusovej dopravy Leeds Bus Station. Na rozdiel od tej mestskej, je Leeds Coach Station nepretržite otvorená. Cítim sa tu veľmi bezpečne, tiež sú prítomné nabíjacie stanice na mobil. Wifi žiadne, toalety v prípade núdze ujdú. Prevádzky zatvorené, maximálne automaty na jedlo. Personál je poväčšinou tmavšej pleti a vďaka tomu, že v Leeds žije podstatná černošská populácia, mnohí z nočných spolučakateľov sú práve černoši. Sedia tu celé rodiny, matky s deťmi alebo ženy v tradičných odevoch až to pôsobí domácky a ja osobne sa medzi nimi cítim komfortne a vo väčšej istote, než v takom Londýne. Ani raz sa mi nestalo, že by mi personál stanice kontroloval lístok a kým človek vyslovene nie je agresívny, podnapitý alebo nespí rozvalený na lavičke, na ulicu ho nevyhodia. Hoci je táto mini stanica v noci chladná, mala som aj to šťastie, posedieť si na horúcom radiátore.
Leeds Railway Station – nachádza sa asi 10 minút chôdze od Leeds Coach Station. Nocovanie na ntejto stanici je o niečo iné. Pri hlavných vchodoch do budovy sú umiestnené prevádzky, okienka a automaty na lístky, no človek sa tu veľmi dlho neohreje a už vôbec neprenocuje, jedine ak pri sebe nemá platný lístok na vlak. V tomto prípade si len prejde cez turnikety a ocitá sa v uzatvorenejšej časti budovy. Leeds Train Station patrí medzi niekoľko železničných staníc v Anglicku, ktoré sú nonstop otvorené, čo sa už napríklad nestane v blízkom Liverpoole. Bezpečnosť by som ohodnotila veľmi pozitívne. Wifi nie je, ale zakaždým som chytila signál aj zo zatvorených prevádzok ako napríklad Starbucks. Nachádza sa tu aj menšia presklenná časť, ktorá slúži ako čakáreň. Nabíjačky na mobil som nezažila, toalety otras.
Leeds Bradford Airport – nemyslím si, že by sa sem niekto vedome vydal stráviť noc, no ak to inak nejde.. človek sa sem dostane aj autobusom z mestskej autobusovej stanice – samozrejme, ak stihne posledný bus. Cesta je do pol hodinky. Je to celkom malé letisko, personál v pohode, zástrčky roztrúsené a ak má človek šťastie, nejakú voľnú si aj uchmatne. Je tu dosť chladno, bez rozdielu na to, či je tu v lete alebo v zime. Prevádzky počas noci na výnimky zatvorené, ale napríklad od stola zatvorenej reštiky vás nikto nevykopne. Personál, ktorý začína rannú šichtu len požiada človeka, aby zodvihol nohy pri čistení podlahy, alebo nech trocha uhne pri utieraní stola.
