so slovami, že "z toho už kamarátstvo nebude, pochop to, je už proste koniec, Amen, tma." Avšak spomedzi všetkých si to práve ty, ktorého by som si priala opäť ako kamaráta dostať ja.
Potom, čo sa naše cesty rozišli, si chcel, aby sme si aj naďalej ostali blízkymi - ako kamoši, bez vytratenia sa, ale vtedy mi to nešlo, no to všetko ma už dávno prešlo. Teraz, po rokoch, kedy to vo mne vychladlo a to, čo ma kedysi smrteľne zraňovalo už prebolelo, som ja tá, ktorá by sa chcela kamarátiť, ale mám pochybnosti, či sa tento nemý scenár ešte dá zvrátiť.
Nechýbajú mi Tvoje bozky, ani pohladenia, sex či spoločné milovanie, ale človek, ktorý spolu s rozchodom odišiel - môj kamarát.
Po rozchodoch by sa z nás mal automaticky vylúčiť milenec, aby ostal iba bezrodový človek - kamoš a mohli sme sa zas spolu zhovárať a pokračovať ďalej, tak ako predtým.
Chýba mi môj kamarát, niekto, s kým sme sa siahodlhé hodiny bavili o všetkom bez toho, aby to bolo otrepané alebo nudné, dôvtip, čo ma rozosmial, aj keď ma predtým blbý deň do údolia sĺz zavial. Chvíle, kedy si ma ohuroval svojimi znalosťami o obchodovaní na burze, pravidlách a trikoch investovania a kurze akcií na svetových trhoch, o ktorých som nemala ani fuka, aj napriek tomu, že som kedysi študovala a dennodenne trávila s ekonomikou svoj život.
Kamarát, čo tu bol pre mňa 24/7 a ktorý mi už vtedy, kedy sme sa ešte ani poriadne nepoznali poslal poštou svoj nepoužívaný mobil, keď sa dozvedel, že môj sa na rodinnej svadbe zlomil. Človek, ktorého trápilo, že po nociach neviem spávať kvôli hlasným spolubývajúcim z čoho som potom bola v práci vyklepaná ako rozbitá hrkalka, takže si mi 1. triedou nechal poslať štuple do uší, aby som mohla nerušene spať a cez deň opäť mala silu zarezávať.
Trpezlivý učiteľ, ktorý ma aj napriek mojej nemotornosti dokázal naučiť lyžovať. Filmový kritik s nekonečnou znalosťou pre mňa neznámych, kvalitných filmov. Chýba mi môj kamarát, chalan kým si bol, než si sa stal mojím milencom. Prečo stratou lásky automaticky strácame aj svojich predošlých životných spojencov?
Priala by som si, aby sme si po rokoch, čo sme sa nevideli mohli niekam sadnúť a bez bôlov a tieňov minulosti sa znova porozprávať, lebo už by som si znova uvoľnene vedela k Tebe prisadnúť. Byť s Tebou ako kamarátka a už nie ako žena, ku ktorej si sa často správal ako zblúdilý chlapec, no pre ňu si ostal srdce milión. Niekto, kto neváhal na križovatke zaklopať na okno vodičovi auta, keď ako chodec na prechode zbadal, že jeho koleso má defekt, ta nech sa má na pozore, aby to bola bezpečná jazda. Niekto, kto má neustále na srdci osud a blaho ostatných, napriek svojej maske necitlivého egoistu, skazenej duše, čo má okrem seba každého v paži.
Želala by som si, aby si mi pri čokoláde s úsmevom zvestoval, že si sa pustil do toho podnikania, o ktorom si tak veľa sníval a svojimi zlatými rukami majstra svoj každodenný chleba získal, že tie nekonečné nočné, nadčasy a občas aj osemnásť hodinové makačky denne, kedy si to ťahal v dvoch prácach za sebou stáli za to a teraz si niekde, kde si vždy túžil byť. Asi by sme nerozoberali svojich terajších partnerov, či nové lásky, no aspoň toľko, že Ti už v srdci pobýva žena s ktorou si konečne šťastný bez pocitu studu, lebo každý si zaslúži mať raz po svojom boku takú osobu.
Viem, že keď sa skončí príbeh, nemá automaticky pokračovanie, príde bodka a basta a viem aj to, že v realite to nie je ako v mojej ružovej bubline, kde sú všetci šťastní a ľudia si len pomáhajú a majú sa radi, ale verím, že sa ešte pred poslednou večerou všetci stretneme, pretože ľudia, ktorí boli v našom živote kedysi dôležití, ešte aspoň raz pretnú naše cesty, aby sme si mohli úprimne a s úsmevom vymeniť nejaké tie úspechy a radostné zvesti.
Vo mne budeš mať vždy podporu a vieru, niekoho, kto v Teba verí aj vtedy, keď Ťa celý svet má za čiernu ovcu, a keby si náhodou znovu prebral na seba rolu prísneho sudcu, iba Ti ukážem Tvoje činy a srdce, ktoré je rozhodne na správnom mieste, aj keď tuším, že sa Ti takéto reči počúvať odo mňa nechce. Tieto slová nevravím preto, že by som bola osamelá alebo niečo po Tebe chcem, máš pochybnosti, veľmi dobre to viem, no ja len svojho kamaráta dostať späť chcem. Aj keď verdikt vzťahov nie je vždy ako medzi Carrie a Pánom Božským, scenár z Bridget Jones by mohol byť pre nás možným, kde nenapraviteľný Daniel Cleaver nakoniec ako Bridgetin priateľ na život a krstný otec jej ratolestí skončí, i keď už asi príliš žijem anglickým štýlom života ak veršujem o niekom, kto sa už dávno vytratil zo spoločných dialógov a ostala po ňom len ničota. Roky a to všetko, čo sme si obaja spolu prežili, moje city a vášeň nadobro prebili, ale ľúbim Ťa a zbožňujem ako ľudskú bytosť a ešte stále tak veľmi mám Ťa rada, po rokoch vo mne neostala zamilovanosť, ale ani zrada, len veľká láska a vďaka. Hoci Ti to už nemám ako povedať, ale prosím ver mi, že o nič iné nejde mi. Naposledy sme sa porozprávali, keď si sa mi ozval spod Himalájí, z jarného Nepálu a cez videá mi sprostredkoval to čaro aj odvrátenú stranu krajiny, ktorej vo svete niet páru, kde sa opičky medzi chrámami neustále turistom o nervy i zábavu postarajú a rafinovanosťou im neraz všetko aj za sekundu zhabajú. Ani písať normálne už neviem, iba v trápnych rýmoch, ale to som ja a kamarátka nádej, že raz možno kamaráti budeme, znovu ty a ja.
