reklama

O školstve a jazde na mŕtvom koni

Nedávno som „čítal“ zaujímavý „obraz“ o jazde na mŕtvom koni. Nepamätám si už presne kde to bolo, začo sa vopred ospravedlňujem, ale keďže sme dávno v minulosti doma chovali jazdecké kone, veľmi ma to zaujalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Jazda na mŕtvom koni. Táto metafora, myslím si, výstižne odzrkadľuje naše školstvo. Skúšame rôzne riešenia. Kúpime väčší, menší, dlhší, kratší alebo rôzne zafarbený bič, ale kôň sa nehýbe. Meníme stajne, presúvame koňa z boxu do boxu. Boxy pekne vymaľujeme. Nakúpime do nich novú slamu. Dáme do žľabu čerstvé krmivo. Meníme dvor, zmenšíme, zväčšíme. Meníme jazdcov. Veľkých jazdcov, ktorí nám predvádzajú rôzne kúsky na koni. Ukazujú nám tiež ako správne sedieť na koni ako držať telo ako na koňa vysadať ako sa správne držia opraty. Pripomínajú nám, že dôležité sú nohy. Nohy v strmeňoch, päty k sebe (ku koňovi) a špičky od seba. „Malí jazdci“ sa na seba iba pozerajú a sledujú aké kúsky stvára Veľký jazdec. Sem-tam sa zachichocú, uškrnú, či Veľký jazdec nevidí, že kôň už dávno zdochol a že sa vôbec nehýbe. Niektorí tajne snívajú, že keby oni boli Veľkí jazdci, to by bolo, aj tento kôň by sa pohol. Ale rozumní Malí jazdci vedia, že tento kôň to už „nerozchodí“. Veľký jazdec z času na čas začína, možno iba podvedome tušiť, že s tým koňom asi predsa len niečo nie je v poriadku. Ale Veľký šéf ho uisťuje, že len nech skúša ďalej. To iba niektorí Malí jazdci, ktorí tomu vonkoncom nerozumejú mu iba závidia a tak ho zneisťujú. A tak Veľký jazdec prosí Malých jazdcov nech pozhovejú, že to je iba otázka času kedy sa pohne, že on za to nemôže, že ešte nemal dostatok času. Nech radšej priložia ruku k dielu a poriadne zo všetkých síl zatlačia na koňa a kôň sa určite pohne a rozbehne sa. A tak Malí jazdci niekoľkokrát poriadne pritlačili a kôň s Veľkým jazdcom sa skutočne posunul, ale nerozbehol. Ďalej však už tlačiť nevládali. Veľký jazdec sa vyhrážal Malým jazdcom, že keď nebudú ďalej tlačiť, všetkých vymení za nových Malých jazdcov. Že takých jazdcov je habadej. Veľký jazdec sa sťažoval Veľkému šéfovi, že Malí jazdci ho už nechcú tlačiť, že každý chce len jazdiť. Že oni si vedia zaobstarať nového koňa, že oni vedia ako na to. Že si ho ochočia, vycvičia a bude jazdiť jedná radosť. Veľký šéf ubezpečuje, že takýchto malých jazdcov je iba zopár, že ostatní budú ďalej tlačiť, že hentí nespokojní ničomu nerozumejú, že sú iba zneužívaní a kam by nakoniec šli. Malí jazdci už nie len vidia, že kôň je mŕtvy, ale už aj cítia, že sa rozkladá. Je im z toho zle. Niektorí ešte sami seba presviedčajú, že ten smrad ešte vydržia, že sa možno kôň ešte predsa len pohne. Lenže ten smrad, ktorí cítia nie je z hnoja, ktorý ostal v stajni, keď kôň ešte ako tak žil a jazdili na ňom iní Veľkí jazdci, ale že kôň je nenávratne mŕtvy. A čo muchy? Hm, tie sú v absolútnom vytržení. Nažerú sa, nacicajú do sýtosti. Len si tak tichučko pobzučkujú. Veď zdochlina, to je pre muchy vrchol blaha, hotový raj. Neradi by veru zápasili so živým koňom o kus žuvanca. Veď ten by ich mohol veľmi poľahky odohnať, nohou okopávať, chvostom bičovať. Tá mrcina totiž, je pre nich to najlepšie čo ich mohlo v ich profesionálnom živote postretnúť.Tá zdochlina, musí za každú cenu čo najdlhšie žiť.Veľký šéf ubezpečuje Veľkého jazdca nech sa nebojí o svojho koňa, že zapriahneme k nemu ďalšieho koňa a keď bude potrebné aj dvoch. Ale aj ďalšie kone, ktoré chce zapriahnúť Veľký šéf sú tiež mŕtve. A tak sú pri našom mŕtvom koni zapriahnuté ďalšie mŕtve kone a tie samozrejme rýchlosť nášho mŕtveho koňa nezvýšia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdá sa vám to všetko známe, povedomé? Robíme v školstve jedno zlé rozhodnutie za druhým. Nechceme si priznať, že tadiaľto cesta nevedie. Že takéto zmeny k úspechu nevedú. Že kôň je dávno mŕtvy a oživiť sa nám ho už nepodarí. Meníme manažérov, meníme prostredie, skrášľujeme budovy, nakupujeme do nich rôzne nezmysly od výmyslu sveta až po Planétu (ne)vedomosti. Robíme rôzne prieskumy, výskumy či meníme rôzne štandardy, ktoré by nám mali povedať, či je kôň naozaj mŕtvy. Ale kôň sa furt nehýbe. Ako hovorí jedno indiánske príslovie, ak zistíš, že sedíš na mŕtvom koni, rýchlo z neho zosadni. Jediné čo nám skutočne teraz pomôže je konať rýchlo. Priznať si, že kôň je skutočne mŕtvy. Že potrebujeme úplne nového a živého koňa, ktorého budeme pripravovať od úplných základov. Rozhodnúť sa rýchlo a rozumne akého nového koňa chceme, aké plemeno. Následne ho pripraviť na jazdu tak, aby mohol súťažiť aktuálne a s inými koňmi, v reálnych podmienkach a na medzinárodných kolbištiach. A odkiaľ vziať nového koňa? Vo svete je veľa špičkových stajní, stačí len prísť a vybrať si najvhodnejšieho do našich podmienok. Využiť skúsenosti Veľkých aj Malých jazdcov z týchto stajní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Apropo, aby som úplne nekrivdil naším „stajniam“. Aj u nás sa nájdu stajne, ktoré už teraz ukazujú, napriek všetkému, kadiaľ cesta vedie. Ako by povedal klasik, sú to také malé ostrovčeky pozitívnej deviácie. Ale o tom možno nabudúce.

Ľuboš Sopoliga

Ľuboš Sopoliga

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  1x

...venujem sa rodine, vzdelávaniu, neštátnym službám zamestnanosti, sociálnym službám a Slobode a Solidarite https://www.linkedin.com/in/lubosh-sopoliga-54b69565?trk=nav_responsive_tab_profile Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu