Už niekoľko rokov počúvame o nutnosti reforiem vo vzdelávaní, v školstve. Ponúkajú sa nám rôzne teórie, metódy, postupy (často-krát aj alternatívne). Hovorí sa o kľúčových faktoroch, o veľkosti škôl, tried, ich naplnenosti, o finančných prostriedkoch, prebujnenej byrokracii, technickom vybavení, ale aj o schopnostiach a kompetenciách, ktoré by mal mať dobrý pedagóg (učiteľ).
Asi málo kto zapochybuje, že reforma sa musí sústrediť na schopnosti učiteľa, že je to vlastne to najdôležitejšie. ...ale, je to v skutočnosti tak? Áno, schopnosti učiteľa sú určite dôležité.
Uvedomme si však, že dieťa trávi v škole iba približne 20% všetkého bdelého času počas roku. Na drobno prepočítané napríklad cca 30 hodín/týždenne zo 168 hodín, ktoré má týždeň. Ostatný čas trávi hlavne v rodine. Možno práve preto by sme sa mali menej zamerať na školy a viac na nás rodičov. Možno priveľa požadujeme od škôl a pri málo od rodičov a detí.
Skúsme sa zamyslieť, my rodičia, koľko času v skutočnosti venujeme svojím deťom? Vieme, kde trávia čas, keď ich nemáme pod dohľadom?
Pedagóg nie je všemohúci a nedokáže napraviť, opraviť (ako nejakú pokazenú hračku), to čo sme my rodičia pokazili svojou výchovou, svojím prístupom k naším deťom. Dokáže budovať iba na tom základe, ktorý sme my vybudovali, ktorý sme svojím deťom odovzdali.
Skúsme si teda dať aspoň malý záväzok, takú malú domácu úlohu, v novom školskom roku, že každý jeden z nás rodičov, aspoň o máličko viac času bude venovať svojím deťom. Rozumiem, že všetky zmeny sú ťažké, ale to, že sa nám podarí zmeniť, alebo vyriešiť aspoň malý problém, je oveľa pravdepodobnejšie, ako nájsť riešenie veľkého problému, na ktorý často nemáme ani dosah.
A Vám milí pedagógovia a žiaci, prajem všetko dobre v novom školskom roku a poctivo nás rodičov sledujte, či si dôkladne a dôsledne plníme svoje úlohy, kompetencie, zodpovednosť, ktorú máme voči Vám.
