Druhá známa legenda má bližšie k uvažovaniu andského obyvateľstva. Tu je príbeh o pôvode Inkov:
Legenda o bratoch Ayar.
Všetko sa začalo v troch jaskyniach v hore Tambotoco (čítajte: Tambotoko), odtiaľ vyšli 3 skupiny, ktoré sa nazývali Mayas, Tampus a Ayar. Ayari boli vedení štyrmi bratmi: Ayar Uchu, Ayar Manco, Ayar Cachi y Ayar Auca. Prví traja mali mená späté s jedlom (paprika, obilie a soľ), štvrtý bol spätý s vojnou. Štyria bratia putovali spolu so svojimi sestrami a svojim Ayllu (Ayllu je základná bunka, čosi ako rodina Inkov. Niekoľko príbuzných rodín má jedného šéfa). Putovali z juhu na sever, počas svojho putovania sa niekoľkokrát zastavili, zasadili a vypestovali svoje rastliny a po žatve sa posunuli ďalej.
Po čase sa traja bratia začali báť sily štvrtého Ayar Cachi, ktorý dokázal so svojim prakom zrútiť hory a vytvoriť rokliny, preto ho poslali naspäť do rodnej jaskyne pre posvätný pohár a posvätnú čelenku (inkská kráľovská koruna) a keď vošiel do vnútra jednej z jaskýň, pomocník ho tam zavrel.
Ostaní pokračovali v ceste. Neskôr sa konalo zhromaždenie, kde vybrali brata Ayar Manco ako ich vodcu, ale predtým mal si vziať za manželku svoju sestru Mama Oclla a mal prijať meno Manco Capac (čítajte: Manko Capak), podľa histórie to bol prvý vládca Inka. Brat Ayar Uchu sa mal premeniť na kameň a tak sa stal Huaca (čítajte: Guaka) a stal sa uctievanýn. Ostatní pokračovali ďalej.
Keď sa blížili k mestu Cusco (čítajte: Kusko), jedna zo sestier Mama Huaca (iná verzia hovorí, že to bol Ayar Manco) hodila dve zlaté tyče, každá na iný smer, jedna spadla a druhá sa zaborila do zeme. Inkovia sa chceli usadiť na mieste kde sa zlatá tyč zaborila, ale boli vždy odrazení ľudom, čo tam už žili. Neskôr na toto miesto dorazil brat Ayar Auca so svojim ayllu. Keď prišiel, premenil sa na kameň a takto obsadil toto miesto pre Inkov. Na tomto mieste Inkovia zostali a na mieste, kde sa Ayar Auca premenil na kameň postavili slávny Chrám Inticancha (čitajte: Intikanča) - Chrám Slnka, neskôr premenovaný na Coricancha (čitajte: Korikanča) Chrám Zlata.
Čo v legende vidíme?
Legenda hovorí o migrácii Inkov. Inkovia sa sťahovali z oblasti okolo jazera Titikaka asi preto, že na toto miesto, na začiatku 12. storočia prišli skupiny z juhu, hlavne z Argentíny.
Mená hlavných hrdinov sú späté so Zemou.
Transfigurácia je súčasť andskej viery. V andských legendách sa ľudia často menia na kamene, alebo na zvieratá, aby mohli zostať v meste Cusco, lebo potrebovali byť spätý s nejakým posvätným miestom, tak sa jeden z bratov premenil na kameň.
Inkovia uctievali a súčasní obyvatelia Ánd stále uctievajú hory, rieky, jazerá a iné geografické úkazy. Oni sami majú svoj pôvod v jaskyni veľkej hory. Zaujímavé je, že aj keď obyvatelia Peru sme kresťania, v Andách indiáni často postavili svoje kostoly, alebo kríže pri ceste, pod najväčšmi vrchmi a často neviete ku komu sa vlastne klaňajú. Chodia do kostola, ale vysoko v Andách ďaleko od farárov obetujú lamy Matke Zemi - Mama Pacha (čítajte: mama pača), tak ako to robili pred 500 rokmi. Raz som počul, ako jeden indián odpovedal na otázku: Prečo keď je kresťan uctievajú aj iných bohov? Takto: Lebo Boh sa stará o dušu, ale Mama Pacha sa stará o úrodu.
Ešte v súčasnosti, keď andskí indiáni pijú „Chicha de jora" (čitajte: Čiča de chora), t.j. kukuričný burčiak (inač predávame ho aj v CASA INKA v Bratislave :) ), najprv vylejú trochu na zem nech aj Mama Pacha pije s nimi.
