V španielčine neskloňujeme žiadne slovo. Preto nám skloňovanie na začiatku robilo poriadny problém. Nechápeme, prečo sa slová majú meniť. Najväčší šok je vidieť, ako sa mení naše vlastné meno:
Vidím Carlosa
Poviem Carlosovi
Idem s Carlosom
Carlosov otec
O Carlosovej mame, atď.
Najhorší je druhý pád. Na začiatku máme z neho pocit, že z našich mien vytvorí ženský tvar: Carlosa, Martina, Pedra, Juana, atď. Naše mená stratili so slovenčinou svoju mužnosť.
Hotová katastrofa!. Čo robíte s mojim menom? J.
Ženské priezviská
S ženskými priezviskami to bolo ešte horšie. Ženské volejbalové družstvo Peru chodí občas hrať do Brna „Pohár Oslobodenia“. Voľakedy to dávali aj v TV a tam sme počúvali, ako sa komentátori trápia s menami, ktoré sú aj bez skloňovania ťažké.
Napríklad španielske priezviská:
Figueroa – čítajte figeroa – slovenská ženská verzia: Figeroaová
Rodriguez - čítajte ŕodriges – slovenská ženská verzia: ŕodrigesová
Alebo typické inkské priezvisko:
Choquehuanca - čítajte čokeguanka – slovenská ženská verzia: čokeguanková
Alebo, keď som prvý krát počul hovoriť o Yoko Onovej, nevedel som, o kom je reč.
Dlho som nechápal, prečo musia byť priezviská takto menené, prečo sa neskloňujú len slovenské priezviská, prečo slovenčina nemyslela na VÝNIMKY.
Španielske Priezviská
Moje meno je také dlhé, lebo po španielsky používame jedno, alebo dve krstné mena. Ja mám dve: Carlos Arturo,
potom priezvisko po otcovi: Sotelo
A na koniec priezvisko po mame: Zumarán
Obyčajne sa predstavujeme tak, že používame len prvé meno a prvé priezvisko: Carlos Sotelo.
Keď sa ženy vydajú stratia mamine priezvisko a dostanú manželove priezvisko s príponou „de“ (druhý pád).
Moja mama má priezviska: Zumarán de Sotelo.
Jej deti máme priezviska: Sotelo Zumarán
Vlastná krajina má prekvapila
V piatom ročníku som sa oženil a moja manželka dostala moje priezvisko v ženskom tvare: Sotelová. Môj syn sa narodil na Slovensku a dostal len moje priezvisko: Sotelo.
Keď sme skončili vysokú školu, presťahovali sme sa do Peru. Museli sme syna zapísať na matriku a tam dostal dve priezviska: Sotelo Sotelová
My sme vysvetľovali, že je to isté priezvisko, ale podľa dokladov ho mohli zapísať len takto. Potom sme argumentovali, že mama mala za slobodná priezvisko Verešová. Nech mu dajú priezviská: Sotelo Vereš
To nebolo možné, manželka na pase mala len priezvisko Sotelová, tak syn zostal tak ako pravidlá v Peru a v ostaných po španielsky hovoriacich krajinách kážu.
Čerešničkou na torte bolo, keď manželka dostala oznámenie, že môže dostať peruánske občianstvo. Mala mať priezviská: Sotelová de Sotelo.
Od vtedy už nehľadám výnimky v jazykových pravidlách ...
