Koka je pôvodný ker z Ánd. Dorastá do výšky 2,5 metrov. Má malé, zelené listy elipsovitého tvaru. Koka rastie na teplých a vlhkých svahoch Ánd od 800 m do 2000 m.n.m tam, kde sa amazonsky prales dotýka Ánd. Kríky koky môžu rásť aj „schované“ pod vyššími stromami (toto je zaujímavá vlastnosť pre istú skupinu ľudí, ktorá ju hojne využíva v súčasnosti). Listy koky sa zbierajú trikrát do roka. Tam, kde majú najlepšie podmienky, sa môžu zbierať až šesť-krát do roka.
Kokaín, najdôležitejší alkaloid v tejto rastline má povzbudzujúce, anestetické a terapeutické účinky. Okrem toho znižuje hlad, smäd a únavu. Kokaín sa v malých množstvách získa prežuvaním listov koky. Aby sa podporilo uvoľňovanie kokaínu, je potrebné používať nejakú alkalickú substanciu. V Andách sa najčastejšie používa popol z rastlín Quinoa, turistom dávajú sladší popol zo stévie.
História listov koky
V ríši Inkov listy koky používal len Sapan Inka, jeho rodina a šamani po celej ríši. Inkovia mali monopol na ich distribúciu. Listy koky sa užívali z dôvodu, že znižujú hlad, smäd a únavu a dovoľujú ľudom v Andách chodiť, alebo pracovať dlhé hodiny predtým, ako sa vracajú domov.
Španieli sa dozvedeli o týchto vlastnostiach a práve oni boli tými, ktorí podporili ich užívanie medzi všetkým andskými indiánmi. Ľudia z Ánd mohli pracovať bez prestávky dlhé hodiny na španielskych panstvách, alebo v baniach na zlato a striebro.
Nastupuje kokaín
Čistý kokaín za získal prvý krát z listov koky v 19. storočí. Okolo 1860 bol kokaín v kryštalickom tvare obdivovaný ako „zázračný a moderný“ alkaloid konca 19. storočia. V roku 1900 boli USA najväčším užívateľom a propagátorom listov koky a kokaínu. Obidva produkty sa používali v lekárstve, ale aj ako súčasť rôznych populárnych sirupov.
Erythroxylon coca (čaj z koky) jemný a komplexný povzbudzujúci napoj, ktorý je porovnateľný s čiernym čajom, alebo s kávou, sa bežne pil v Spojených štátoch. Farmaceutické firmy pripravovali rôzne sirupy, ktoré sa používali na liečenie reálnych aj vymyslených chorôb. Čaj z koky bol hlavným liekom na liečenie „neurostenie“ (chronickej nervozity spojenej s rýchlou urbanizáciou a súťaživým spôsob života), čo bola najčastejšia „choroba“ zlatej americkej éry koncom 19. Storočia. Láska medzi Američanmi a listami koky sa stala nesmrteľnou spolu s Coca Colou. Nápoj, ktorý vymysleli v Atlante v 1886 a ktorý obsahoval aj kokaín. USA okolo roku 1900 importovala 600 až 1000 tón listov koky ročne. Skoro celá produkcia bola z Peru.
Ku koncu 19. Storočia sa kokaín hodne používal ako anestetikum aj pre také zložité prípady ako chirurgia oči.
Okrem USA, sa aj germánske krajiny zaujímali o listy koky. Nemci, Rakúšania a Švajčiari dovážali vo veľkom listy koky pre farmaceutický priemysel. Najznámejšie lekárske autority, ktoré študovali účinok koky boli germánske: Dr. Albert Niemann sa považuje sa jedného z „objaviteľov“ kokaínu. Dr. Karl Koller študoval ich anestetické účinky. Mladý psycho-farmaceut Sigmund Freud hodne študoval a užíval túto drogu. Peru bolo hlavným dodávateľom listov koky a kokaínu od 1890 do 1905. V Peru sa založili plantáže, obchod pomohol ekonomike. Obchod bol aj súčasťou národnej hrdosti: „Posvätná rastlina Inkov dobýva svet“.
Od zázračného lieku ku najnenávidenejšej droge
Od 1900 do 1920 sa vzťah USA ku kokaínu zmenil. V Amerike prepadli príjemnejším účinkom drogy. Kokaín našiel zaujímavých užívateľov: hudobníci, umelci, návštevníci konských pretekov, Hollywoodske orgie, atd., ale stala sa, ako crack a iné variácie, aj drogou černochov. V USA sa rozhodli proti tejto droge tvrdo bojovať. Dosiahli celosvetový zákaz distribúcie nie len drogy, ale aj základnej suroviny: listov koky. Listy koky sú od roku 1961 v zozname zakázaných drog OSN, spolu s heroínom a kokaínom. V Peru skrachovalo celé odvetvie (predstavte si Áziu, keby teraz zakázali čierny čaj).
Súčasnosť listov koky
V Peru (ale aj v Bolívii, Ekvádore a časti Kolumbie a Argentíny) môžete kúpiť listy koky v tržniciach. Listy koky sú legálne. Indiáni v Andách ich žujú. V Lime som ich nikdy nevidel v tržniciach, ale predávajú sa tak isto, ako čierny čaj v malých vrecúškach v obchodoch. Po jedle, alebo po obede doma, v Peru pijeme čaj. Na stole je čierny čaj, mäta, Hierba Luisa (citrónová tráva) a aj „mate de coca“ (čaj z listov koky).
Čaj z koky turisti pijú v Andách. Tento čaj pomáha zmierniť „Soroče“ (choroba z výšky). Keď som išiel s turistami, všimol som si, ako si po pár hodinách cestovania dával šofér listy koky do úst. Listy koky poskytujú ľudom z Ánd rôzne mineráli, ktoré by ináč nemali odkiaľ získať. Napríklad skoro celú dávka draslíka.
Na letisku v Lime predávajú tento čaj, aby si ho turisti brali ako suvenír. Keď som sa spýtal predavačky, či nebude problém pri vývoze povedala mi, že počula, že v Miami s tým robia problém ale inde nie. Oficiálne sú listy koky, aj balené ako čaj, celosvetovo zakázané, okrem Andských štátov, kde si ich užívame s radosťou stovky rokov. V Peru je úrad, ktorý má na starosti dozor nad oficiálnymi plantážami koky a ktorý kupuje od roľníkov skoro celú produkcia a predáva ju potravinovému, alebo farmaceutickému priemyslu.
Listy koky sa môžu vyvážať len na farmaceutické účely, ale existuje jedna výnimka: Coca Cola kupuje listy koky cez jeden podnik. Tento podnik extrahuje z listov kokaín a pripraví koncentrát z listov koky, ktoré Coca cola používa vo svojom nápoji.
Prezident Bolívie Evo Morales, dlhé roky bojuje, aby pre krajiny, kde je používanie listov koky súčasťou stáročnej tradície, neplatil zákaz. V roku 2009 v OSN počas pohovoru ukázal list koky a ho žul. V roku 2013 OSN prijala výnimku pre Andské krajiny.
Etnografický význam
Ľudia z Ánd žujú listy koky, keď pracujú na poliach. Listy koky majú aj sociálnu funkciu. Keď sa dvaja Indiáni stretnú, jeden ponuka listy zo svojej tašky a dostane tak isto listy z tašky kamaráta. Takto si uctia kamarátov. Listy koky sa používajú aj pri rôznych rituáloch, ale sú aj hlavným liekom v Andách.
Inač v arabských krajinách sú alkoholické nápoje zakázané, navrhujem zakázať tam aj hrozno ...
