My Peruánci máme zvláštnu náklonnosť k lamám. Keď som cestoval po Peru s rodinou, často som počúval ako členovia mojej rodiny používajú zdrobneniny, keď ich vidia. Lamy boli domestikované v Andách pred asi 7000 rokmi a do nedávna ste ich mohli vidieť len v zoologických záhradách, alebo v Andách, ale v posledných 30-tich rokoch sa začali vyvážať a teraz sa chovajú ako dobytok po celom svete.

Existujú štyri druhy lám. Dva žijú voľne v prírode a dva sú domestikované.
Guanako je možno najstarší druh lám. Žije voľne v prírode hlavne v argentínskych Andách, kde je ich približne 600 000. V Peru ich žije len 4 000 a je to ohrozený druh. Ja som ho nikdy vo voľnej prírode nevidel. Guanako meria 1,5 m do 2,2 metrov a váži 120 až 150 kg. V Argentíne sú niekedy chytané do ohrád a strihané. Vlna je strednej kvality.
Vikuňa je druhý voľne žijúci druh lám. Vikune vyzerajú ako malé srnky na peruánskych vysokohorských planinách. Sú najmenšie a najkrajšie zo všetkých lám. Vikune často vídame v národných rezerváciách počas našich ciest. Vikuňa meria po hlavu 1,25 až 1.5 m a váži 33 až 55 kg. Keď Španieli dobyli Peru v 16. Storočí, bolo ich okolo troch miliónov, ale neskôr boli vytlačené stádami oviec z Európy. Neskôr boli lovené pre ich vlnu a v polovici minulého storočia zostalo ich len 10 000 jedincov. V Peru žije v súčasnosti skoro celá populácia vikúň na svete. V Peru je ich 260 000 a cela populácia sa odhaduje na 350 000. Vlna z vikune je najvzácnejšou vlnou na svete. Cena vlny v USA je okolo 500 USD / kg, to je toľko ako platia za 2000 kg andskej ovčej vlny. Vikune sú chytané a strihané len raz za 3 roky. Z jednej vikune dostanú len 0.200 kg vlny najväčšej kvality.


Najmenší druh domácich lám je Alpaka. Alpaky vyzerajú ako kríženec plyšového medveďa s malou žirafou. Alpaka meria po hlavu 1,20 až 1,50 a váži 59 až 90 kg. Celosvetovo sa odhaduje, že žijú 4 milióny alpák a skoro 90% z nich žije v Peru. Alpaky majú tiež veľmi kvalitnú vlnu. Výhodou je, že z jednej alpaky dostanete až 1,6 kg vlny rôznej kvality. Ako vlna z vikune, aj vlna z alpaky patri medzi najkvalitnejšie prírodné vlákna na svete.

V 80-tych rokoch sa alpaky začali exportovať do celého sveta. Teraz sa chovajú ako dobytok hlavne pre vlnu, ale aj pre mäso v USA, Kanade a Austrálii a v iných krajinách. V USA je zaujímavá situácia, všetky alpaky sú zapísané v národnom registri a začalo sa tam so šľachtením. Novo privezené zvieratá z Ánd sa do registra už nemôžu zapísať, preto sa alpaky začali predávať až v sumách ako 400 000 USD za výstavný kus. Vyzerá to tak, že je to ďalšia bublina, niečo ako to, čo sa stalo s tulipánmi v Európe.

Alpaky sa používajú aj ako rodinný miláčik. Veľa fariem ich chová len pre radosť a pokojnú spoločnosť. Náš živý „teddy bear“ v záhrade. Alpaky sa v Nemecku využívajú aj pri terapii autizmu, downovho syndrómu a pohybových problémov. Alpaky sa ľuďom pozerajú priamo do oči s „láskou a porozumením“, čo nie je častý jav u zvierat. Alpaky sa používajú aj pri trekkingu, nielen v Andách, ale aj v Alpách. Videl som lamy ako “caddy“ na golfových ihriskách.
Pravá lama je najväčší druh lám a je to jediný z nich, čo v Peru voláme lama. Lama je kráľovná Ánd. Lama meria po hlavu 1,5 až 2 m a váži 108 až 150kg. V Peru ich žije 1,200 000, viac lám žije v Bolívii. Pre Inkov bola lama veľmi dôležitá. Používali ju na nosenie nákladu. Lama nosí približne 40 kg nákladu. Môže nosiť dieťa, ale nie dospelého človeka, ale sú dediny v Andách, kde sa robia preteky na krátke vzdialenosti a pritom pretekajú dospelí jazdci.

Z lamy sa používa vlna, mäso, koža aj lajno. Z jednej lamy dostaneme 1,7 kg vlny. Čarky je sušené mäso z lamy, ktoré Inkovia skladovali po celej ríši a doteraz za používa v peruánskej gastronómii. Čerstvé mäso z lamy má viac proteínu a menej tuku, ako väčšina z používaných druhov mäsa. Suché lajno sa používa v Andách ako palivo. Lajno z lamy sa používa ako veľmi ekologické hnojivo, lebo v ňom nie je olovo ani selén.

V súčasnosti viac ako pól milióna najchudobnejších rodín v Andách žije z chovu lám, hlavne v Peru a Bolívii a menej v Argentíne a Chile.
Pravdepodobne hlavným dôvodom, prečo Inkovia, na rozdiel od Majov a Aztékov, robili ľudské obete len vo veľmi špeciálnych prípadoch bolo, že tieto sympatické zvieratá boli obetované miesto nás. A ktovie, možno keby neboli existovali lamy, dnes by som nepísali tieto články.
Väčšina krajín južnej Ameriky má v svojom národnom znaku majestátneho kondora, ale len dve krajiny majú mierumilovné lamy. Bolívia mala dlhé roky Alpaku, pred niekoľkými rokmi ju zmenila na lamu. Peru má v národnom znaku najmenšiu a najvzácnejšiu z nich: vikuňu.

Iné články