S Pedrom, mojím sprievodcom v Pacaya Samiria, sme sa večer pred spaním rozprávali v „stane“ a on mi povedal toto: „Prales vo mne v noci vyvoláva strach a smútok“. „Ale ty žiješ v pralese“, oponoval som mu a on hovoril, že áno, ale večer zostava na známych miestach pri brehu, lebo v pralese žije veľmi veľa zlých duchov. A potom mi porozprával o nich ...
Tunchi (čítajte: Tunči)
„Tunči je taký duch, ktorý v pralese volá na Teba, niekedy ťa nazýva aj vlastným menom. Niektorí ľudia potom idú do pralesa a prenasledujú ho, ale veľa ľudí sa takto už stratilo ...“
„Keď tunči volá, nikdy ho nenapodobňuj!“, povedal mi. Tunči je veľmi zákerný a rýchlo sa urazí. Prales je jeho domovom a môže sa pomstiť tak, že keď pôjdeš do pralesa, zhodí na teba nejaký konár, alebo aj celý strom, alebo prikáže hadovi, nech ťa poštípe.
No zistil som že, Tunči je veľký pán, zodpovedný za väčšinu strát a nehôd v pralese, preto som rozhodnutý nikdy si ho neznepriateliť.
Chullachaqui (cítajte: čuljačaki)
Čuljačaki je rovnako zlý, ako Tunči, ale má jednu zbraň navyše. Čuljačaki môže na seba brať podobu nejakej známej osoby, mŕtvej, alebo živej. Čuljačaki Ťa bude vábiť do pralesa, aj takto sa už veľa ľudí stratilo. Najhoršie je, keď na seba vezme podobu niekoho, kto už zomrel a koho si veľmi ľúbil. Čuljačaki má ale jednu slabosť. Nevie sa úplné prevteliť. Vždy zostane tak, že má jednu nohu kratšiu, ako tú druhú a dokonca sa tá kratšia noha podobá na koziu.
Tak, keď Vás niekto známy zavolá z pralesa, najprv zistíte, či nekríva.
Večné putovanie
Mario Vargas Llosa je peruánsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Vargas Llosa napísal krásnu knihu Rozprávač, o amazonskom etniku Machiguenga (čítajte: Mačigenga). Kniha vyšla po slovensky a asi ju majú v knižniciach. Ja mám jednu slovenskú kópiu, keby si to niekto chcel prečítať.
Mačigengovia sú kočovný národ. Putujú v malých skupinách po pralese. Rozprávač je zvláštny člen tohto etnika. On putuje sám až kým nestretne nejakú takúto skupinu. Keď ju stretne, pridá sa k nej a rozpráva im povesti tohto etnika, jeho históriu a mytológiu. Ale je aj takým poštárom, lebo jedine on stretáva rôzne skupiny putujúcich Mačigengov. Rozprávač rozpráva, kde koho videl, kto vytvoril novú skupinu, komu sa narodilo dieťa, kto zomrel. V tejto knihe sa dozviete veľa o ich svetonázore. Pre mňa bolo dôležité dozvedieť sa že, Mačigengovia musia neustále putovať, lebo keby sa oni zastavili, zastavilo by sa spolu s nimi aj slnko a potom by nastal obrovský chaos na svete.
A teraz keď čítate tento článok myslite na to, že to možno robíte vďaka tomu, že skupina indiánov, ďaleko v peruánskom amazonskom pralese, berie vážne svoju povinnosť a nikdy, ale NIKDY sa nezastaví....
