Pre mňa je Slovensko späté s krásnymi zelenými horami, s hradmi na kopcoch, s bukovými lesmi a s bryndzovými pirohmi niekde na východe a s malými dedinami nachádzajúcimi sa blízko pri sebe. Slovenské dediny sa nepodobajú jedna na druhú, sú iné na Záhorí, iné na Gemeri a iné na Liptove, ale majú niečo spoločne. Skoro v každej jednej z nich je socha Svätého Jána Nepomuckého. V Bratislave, v starom meste sú hneď tri: na moste pred Michalskou branou, na druhom nádvorí primaciálneho paláca a oproti kaplnke sv. Jana Almužníka Domu sv. Martina.

Svätý Ján Nepomucký je český svätec. Habsburgovci ho zvolili ako symbol kresťanskej cnosti a bol veľmi obľúbený. Je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach (vďaka spôsobu jeho smrti). Často je blízko mostov.

Svätý Ján Nepomucký je zobrazovaný s biretom na hlave a s piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží kríž, prípadne tiež palmovú ratolesť. Palma je symbolom víťazstva, hviezdy zastupujú legendu, podľa ktorej vltavskí rybári našli po smrti Jánove telo.

Často na dedinách nevedia, kto to je.


Na slovenských dedinách sú aj iní svätci. Najčastejšie vidím Svätého Floriána, patróna hasičov a ochranca pred požiarmi. Keďže často chodíme popod Malé Karpaty, vidím aj svätého Urbana, patróna vinohradníkov. Potom sú aj ďalší svätci, oni sú hlavne pred kostolmi, ale o tom som už nechcel písať. V peruánskych dedinách nestretnete sochy svätcov. V andských dedinách niekedy vidíte sochy Inkov, alebo kondorov, ale je to novodobé, spojené s prílevom turistov do Peru.


Pred dvoma rokmi som išiel na exkurziu so študentmi histórie na Ukrajinu. Môj kamarát, prof. Martin Homza, s ktorým sa poznám ešte z vysokoškolských čias, ma pozval, keďže pozná môj záujem o históriu. Cieľom cesty bolo navštíviť ukrajinskú časť bývalej Habsburskej monarchie. Cestovali sme do Košíc, potom do Užhorodu, Mukačeva, mesta Ivanov Frankov, Ľvova a vrátili sme sa cez Poľsko smerom na Bardejov.
Keď sme prešli UA – PL hranice a prešli sme cez prvú poľskú dedinu, videl som sochu Jana Nepomuckého a uvedomil som si, čo mi toľko chýbalo v tých ukrajinských dedinách. Nikto iný si to nevšimol, ale ja som vedel, že Slovensko je už blízko. Povedal som to svojmu kamarátovi a on mi povedal: Ty si taký Habsburgovec a asi má pravdu: Som jediný peruánsky Habsburgovec na svete.
Najďalej od Slovenska som videl sochu Jana Nepomúckeho vo Miláne v záhradách Castello Sforzesco. Vracal som sa z Peru, letel som cez Miláno a tam som zostal jednu noc. Chodil som po parku a zrazu som ho videl a potešilo ma to. Aj vtedy som vedel, že Slovensko je blízko. Áno aj Miláno bolo súčasť Habsburskej Monarchie.
