Štipendium
V Peru sa chodí do školy len 11 rokov a potom sa môže pokračovať na univerzite. Ja som sa dostal na univerzitu, keď som mal 17 rokov, vždy som sa dobre učil. Strýko mi raz povedal, že v Peru existuje úrad, ktorý zhromažďuje ponuky štipendia do celého sveta a mal by som sa tam isť pozrieť.
Raz, keď nám odpadla prednáška na univerzite, som si na to spomenul a išiel som preskúmať, aké sú možnosti. Vtedy som našiel ponuky na vysokoškolské štipendiá, (väčšinou boli na doktorandské štúdia, alebo na špecializáciu), len do Turecka. Pozrel som si podmienky, bolo treba mať určitý priemer, na to som musel zohnať všetky moje vysvedčenia, štúdium na jazykových školách bolo plus, tak aj to som zohnal, potom výpis z registra trestov, špeciálne lekárske prehliadky, atď.
Začal som všetko zháňať, ale našťastie som nestihol termín. Keď som sa išiel druhý krát pozrieť do toho úradu, už boli ponuky do Číny, alebo do Československa a ja som si dobre vybral. Mal som všetky potrebné doklady, odovzdal som ich a po pár týždňoch som išiel na skúšky. Po asi dvoch mesiacoch prídem domov a moji súrodenci skákali od radosti a objímali ma. Mama plakala. Ty si vyhral štipendium. O mesiac ideš do Československa.
Mal som sa prihlásiť na veľvyslanectve, kde mi dali zoznam odborov, ktoré môžem študovať (keď som sa prihlásil na štipendium boli publikované len okruhy). Teraz som dostal dlhý zoznam a musel som sa rozhodnúť. Ja som mal rád matematiku aj fyziku (v Peru som začal študovať stavebnú fakultu). Keď som čítal Jadrovú fyziku, zdalo sa mi, že to bude ťažké a keď už idem do zahraničia prijal som to ako výzvu a tak som si to vybral.
Cesta
Cesta lietadlom pred skoro 30-timi rokmi bola niečo iné, ako v súčasnosti. Letenky boli veľmi drahé. Ja by som to porovnával na dnešné eura ako 4000 až 5000 eur. Od úradu som dostal taký papier aby mi predali len jednosmernú letenku, tak som mal platiť polovicu. Moji rodičia nemali toľko peňazí, preto urobili zbierku, kde sa celá naša veľká rodina skladala. Strýko ma zobral na nákup a vybral som si nové oblečenie. Z vyzbieraných peňazí zvýšilo asi 300 dolárov a to mi dali na cestu.
Letenku som mal cez sovietsky Aeroflot, bola najlacnejšia. Vtedy mali lietadlá dolet asi 5 – 6 hodín. Tak som cestoval z Limy do Havany, z Havany do Shanonu v Írsku (tu sa zastavovali všetky lietadlá, ktoré potrebovali lietať z Európy do Ameriky). Zo Shanonu som letel do Moskvy, tu sme spali v hoteli na letisku. Z Moskvy po 36 hodinách som šťastný doletel do Prahy. V Prahe som zobral taxík a išiel som na internát, kam prichádzali zahraniční študenti. Tu som spal jednu noc a pridal som sa ku skupine zahraničných študentov, ktorí išli vlakom do Bratislavy.
Moje prvé dojmy
V prvé dni má najviac zaujalo to, že som nevidel žobrákov. V Lime, žije veľa chudobných ľudí a veľa žobrákov. Niečo som predtým čítal o socializme a pomyslel som si: Existujú krajiny, ako táto, kde všetci ľudia majú čo jesť a kde bývať.
Cestou do Bratislavy som stále pozeral cez okno a videl som na kopce a pri cestách stále zeleň. Lima je na púšti a o parky a o malé predzáhradky pred domami sa treba starať, inač ani burina neprežije. A toto bola taká bohatá krajina, že mali „parky“ aj popri cestách. Super J.
Veľmi zaujímavá mapa
V Bratislave som študoval na ÚJOP ústav pre jazykovú a odbornú prípravu na ulici Šoltésovej, vedľa Justičáku, v súčasnosti pedagogická fakulta UK. Starší študenti z latinskej Ameriky chodili k nám. Jeden mi na začiatku nakreslil milú mapu: Tu je Šoltésová, tu je Prior a tu, tu, tu a všade okolo sú len pekné baby J .
Vedľajšie efekty
Koncom 80. rokov, asi dva roky potom, ako som prišiel študovať z Peru, išiel môj brat s kamarátmi na vysokohorský trekking blízko Huascarán (čítajte: Guaskarán). To je najväčšia hora v Peru, má 6768 m. V roku 1970 tu bolo epicentrum najničivejšieho zemetrasenia v dejinách Peru. Počas zemetrasenia zahynula československá výprava horolezcov, ktorá chcela vystúpiť na túto horu. Brat stretol skupinu horolezcov a spýtal sa ich svojou slabou angličtinou odkiaľ sú. Jeden mu povedal, že z Československa a môj brat či je Čech alebo Slovák. Dotyčný horolezec otvoril oči a povedal, že Slovák a môj brat na to: From Bratislava?. Brat potom rozprával, ako prekvapený horolezec dal krok dozadu a skoro spadol. A Vy už pôvod záhadných vedomostí Peruánca v horách poznáte.
