Francisco Pizarro dobyvateľ Peru
Francisco Pizarro (čítajte: Fransisko Pisaŕo) sa narodil v roku 1478 v meste Extremadura v Španielsku. Bol nemanželským synom šľachtica a slúžky, bol negramotný. Býval spolu s matkou v chudobnej časti mesta a ako dieťa pásol prasce. Keď mal 15 rokov, Krištof Kolumbus sa práve vrátil z „Indie“. Mladý Francisco musel počuť o tomto objave a ako mnoho iných španielov, musel snívať o dobrodružných cestách.
V roku 1502 išiel do Ameriky. Bol to vysoký, statočný a dobrý vojak, ale nikdy nebol dobrým jazdcom. Zanedlho bol už veliteľom. V roku 1513 bol členom expedície, ktorá objavila Tichý Oceán. Neskôr zostal v Paname, kde bol guvernérom a mal „Encomienda“ („Feudálne panstvo“) a 150 indiánov v ostrove Taboga.
V 1524 Francisco Pizarro založil družstvo: Compaňia (čítajte kompanía) spolu s Diegom de Almagro a Hernandom de Luque, aby pripravili expedíciu s cieľom dobyť Peru. O Biru (neskôr Peru) sa rozprávalo v španielskych kolóniách. Malo to byť veľmi bohaté územie, plné zlata a striebra.
Prvá expedícia
V tom čase sa v Amerike často zakladali dobyvateľské družstvá. Družstvo neskôr hľadalo dobrodruhov, ktorí by sa chceli pripojiť k pripravovaným vyprávam. Ľudia, ktorí sa zúčastňovali takýchto výprav, neboli zamestnancami družstva. Každý sám doniesol vlastné zbrane a ak mal, aj kone. Družstvo platilo lode a zabezpečovalo logistiku cesty. Ľudia, ktorí išli mali nárok na časť koristi.
V roku 1524 štartovala prvá expedícia. V dvoch lodiach išlo 80 dobrodruhov a 4 kone. Prvá expedícia nemala úspech. Po takmer roku sa vrátili. Za ten čas boli na rôznych ostrovoch a bojovali s indiánmi, ale nenašli žiadne bohatstvo. Diego de Almagro v jednej bitke prišiel o oko.
Druhá expedícia
Druhá cesta trvala 2 roky od 1526 do 1528. Asi 160 ľudí išlo na dvoch lodiach. Počas tejto cesty Španieli stretli jednu indiánsku obchodnú loď. Ľudia na lodi mali zlaté a strieborné objekty. Španieli zajali indiánov a zobrali im šperky. V septembri 1527 sa jedna loď zastavila na „Isla del Gallo“ (ostrov kohúta), ktorý v súčasnosti patrí Kolumbii. Druha loď sa vrátila do Panamy po zásoby a pre nových dobrodruhov.
Ľudia, ktorí zostali v „Isla del Gallo“, mali veľa problémov. Stále museli bojovať s indiánmi. Nemali zásoby a zomierali na tropické choroby. Po čase vojaci povstali a chceli sa vrátiť do Panamy. Pizarro nesúhlasil a mal príhovor k ľudom. Urobil mečom dlhú čiaru na zem a povedal: Kto zostane na tejto strane sa vráti porazený do Panamy. Tých, čo prejdú na opačnú stranu, čaká tvrdá práca a utrpenie, ale aj sláva a bohatstvo po dobytiu Peru. 13 ľudí prešlo na opačnú stranu. Ostatní sa nalodili a odišli do Panamy. Trinásti zostali na ostrove, kde šesť mesiacov čakali na posily.
Keď sa loď vrátila z Panamy, títo ľudia sa pridali k čerstvým posilám a pokračovali na ceste do Peru.
Blízke stretnutie tretieho druhu
Po čase Španieli našli mesto pri pobreží. Mesto sa v súčasnosti vola Tumbes. Španieli neskôr písali, že mesto mal viac ako 1000 kamenných domov, malo usporiadané ulice a veľké námestie. Na začiatku sa s „Curacou“ (čítajte kuraka) stretli jeden španiel a jeden čierny otrok. Pre Inkov bol černoch veľkou atrakciou. Dotýkali sa ho a chceli zistiť či nebol niečím namaľovaný. Potom prišlo druhé stretnutie: v ňom Španieli darovali Inkom 2 prasce, kohúta a sliepku. Inkovia darovali španielom lamy alpaky (Španieli ich volali: Inkské ovce), zlaté a strieborné šperky a rôzne rastliny. So španielmi odišli aj dvaja mladi indiáni, ktorí sa neskôr vrátili ako prekladatelia.
Španieli odišli, ale dobýjanie Inkskej ríše sa po tichu začalo. Španieli nechali vírusy a baktérie, ktoré Inkovia nepoznali. Ľudia z Tawantinsuya (Inkskej ríše) zomierali po tisícoch. Pár rokov neskôr Huayna Capac, Sapan (vládca) Inka zomrel na „neznámu“ chorobu a chvíľu po ňom aj jeho syn Nina Cuyuchi následník trónu. Toto spôsobilo krvavú občiansku vojnu. Obyvatelia Inkskej ríše si tieto udalosti vysvetľovali ako boží trest.
Áno, Španieli neprišli z vesmíru ale Inkovia neboli pripravení na stretnutie s mimo-andsko-zemšťanmi ....
