Svätá
V malej kolumbickej dedine museli premiestniť cintorín, lebo mali postaviť priehradku. Tak museli otvárať hroby a presúvať truhle na nové miesto. Pri jednej si všimli zvláštnu vec. Bol to hrob malého 7-ročného dievčaťa. Telo dievčaťa bolo neporušené, ako keď ho dali do hrobu pred 11-tymi rokmi a stále malo vôňu ruží, ktoré jej dali pri pohrebe, ale najzvláštnejšie bolo, že dievčatko nič nevážilo.
Dievča zobrali do dediny. Správa sa šírila a dedinu začali navštevovať ľudia zo susedných dedín a neskôr zo celej krajiny. Dievča uctievali ako svätú. Prišlo toľko ľudí, že na dedine rozhodli, že otec má isť do Vatikánu spolu s dievčaťom a má žiadať od pápeža, aby dievča vyhlásil za Svätú.Otec dievčiny. Margarito prijal túto misiu, dal dcéru do dreveného kufra a cestoval do Ríma.
Prišiel, keď bol ešte pápežom Pio XII. Býval v penzióne, kde bol ubytovaný aj Garcia Marquez. Margarito chodieval každý deň do Vatikánu, podával žiadosti o audienciu a stretával sa s ľuďmi zo všetkých kongregácií, aby mu pomohli stretnúť sa so svätým otcom. Takto chodil roky, raz sa mu podarilo prehovoriť k Janovi XXIII po omši, ale keď sa ho spýtal kde je telo, Margarito povedal, že ho musel nechať v šatni, lebo s kufrom ho nepustili. O niekoľko rokov neskôr, keď už Jan XXIII zomrel, povedali mu, že nový Pápež Jan Pavol I, ho môže prijať. Niekoľko dní čakal doma na list od Vatikánu, až kým nečítal v novinách, že Pápež zomrel.
Margarito býval v penzióne spolu s mladými Kolumbijčanmi, ktorým bolo ľúto jeho histórie. Kamaráti sa dohodli s jednou prostitútkou, nech príde k nemu do izby. Ona sa vyzliekla vo vedľajšej izbe a zaklopala u Margarita. Margarito otvoril a keďže bol taký úslužný, pozval ju do vnútra, ale tam nič nehovoril. Prostitútka si všimla kufor, ktorý vyzeral ako obal na violončelo a pýtala sa: čo to je? A Margarito odpovedal, že je to Svätá. Dal dole kufor a ukázal dcéru. Prostitútka kričala a utiekla holá po chodbe, kde stretla domácu. Každá utiekla iným smerom. Neskôr domáca dlho rozprávala, ako v tom dome žijú duchovia.
García Márquez odišiel z Ríma a neskôr sa vrátil po viac ako 20 rokoch, a znovu stretol Margarita. Margarito, tam stále žil, a každý deň chodil do Vatikánu a stále sa snažil splniť svoju úlohu. A vtedy si García Márquez uvedomil, že svätá nie tá dievčina, svätý je on ...
----
Gabriel García Márquez, Gabo, napísal sto rokov samoty približne vtedy, keď som sa ja narodil a sprevádzal ma celý život. Gabo ma naučil, že žlté motýle môžu mať zvláštny význam a niekedy si myslím, že stále je marec a pondelok ....
Descansa en paz / odpočivaj v pokoji Gabo
----
Svätá je poviedka z knihy: 12 cuentos peregrinos (doslovný preklad: 12 pustovníckych poviedok). V Slovenskom preklade vyšlo pod názvom: 12 poviedok z cudziny.
