Do Santiaga je to uz len jeden den cesty a na koniec sveta prideme niekedy v utorok, mozno v stredu. Zajtra, ked zvony v Compostelskej katedrale odbiju poludnie, zapisu sa v slave nase mena do knihy putnikov.. Incroyable, akoby povedala Katka, ktora so mnou ide z Burgosu celych 500 kilometrov. Buen, buen, akoby povedala Noria, dievca z Barcelony, ktoru sme stretli v kuchynke albergu jedneho rana v Hospital de Obrigo. A akoby povedal Marco, chlapik, ktory ide az z Bruselu peso, cele tri mesiace vyse 2000 kilometrov, aby oslavil svoju pedesiatku na plazi vo Finistrere, Yes, we can! Stare zlate casy su prave TERAZ!
