Rastislav Soviš
Aby som nikdy nezabudol,
nechavam si tu tento odkaz, aby som sa kedykolvek mohol vratit sem do Pedrouzy a dotknut sa tohoto casu.
"Not before 1977" Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Review, Videoblog, Stavebný fotodenník, Camino de Santiago I., Fotka dňa, Ďejavovica, Klub, im memoriam, Kto máš uši, slyš
nechavam si tu tento odkaz, aby som sa kedykolvek mohol vratit sem do Pedrouzy a dotknut sa tohoto casu.
Ja viem. Do Štúrova sú to len dve hodinky cesty vlakom, alebo hodina a pól autom plynulej jazdy. Ale peši. Peši je to ďalej..
Nechodievam často po lekároch. Len minule sa mi podarilo odtrhnúť necht na palci. Na nohe. Nič príjemné. Obvodná ma poslala ku kožnej.
Mraky sľubovali dážď. Dúha predbehla kvapky. Ale nakoniec ani nepršalo. Mraky sa rozplynuli.
Včera večer zatvorili ropovod Družba. Akýsi mne neznámi pán, ktorý pravdepodobne ani nič proti Slovensku osobne nemá, v rámci svojej pracovnej šichty niekde v studenom Rusku zdvihol tesne pred ôsmov večer telefón. Súdruh, ktorý mu telefonoval ho poveril touto úlohou. Pán (predstavujem si ho ako Houmera Simpsona), ktorému možno o dve hodinky končila slžba a ktorého myšlienky tak pravdepodobne asi najskôr zamestnávalo poloprázdne koleso na jeho žiguliku, odparkovanom pri plote rafinérky, natypoval do počítača strategické informácie a odišiel si von zapáliť cigaretku...
Najstarší názov Bratislavy je z roku 907 "Braslavepurch", latinsky sa uvádza ako Posonium alebo Istropolis, po maďarsky Poszony a nemecky Pressburg. Pomenovanie Bratislava zaviedli štúrovci po roku 1844. Ale o tom som nechcel...
Mňam. Tú som si nemohol nechať ujsť. Je fakt, že ju robila aj moja mama tieto vianoce, ale zajtra sa chystáme (vraj) na kavičku ku Katkinej mame a hodilo by sa niečo priniesť. Takže dnes po takmer troj hodinovej prechadzke na Mohylu som nestihol ani poriadne rozmrznúť a jedna taká roládička je na svete. Aha … (Zajtra ju z neho celkom isto zasa odprevadíme.)
A tak chvíľu potrvá, kým sa doradujem zo všetkých nových funkcií, ktoré ten starý mobil nemal. Hovorí sa, že jeden obrázok je viac ako tisíc slov. Čo potom VIDEO.
Vianoce. Nič mi to nehovorí. Zvášť teraz, keď ani príroda nenaznačuje toto ročné obdobie. Vlastne sme to tak nejak s Katkou len niekedy minulý týždeň zaregistrovali, že už len nejakých 10 dní je do vianoc. Každý očakáva nejaký darček, alebo aspoň malú pozornosť, ale aj tá niekedy zožerie viac energie ako ten darček. Takže sa vynorila otázka, kde čerpať tú potrebnú energiu na predieranie sa obchodnými domami za účelom zaobstarávania zdania vianočnej tradície. Riešenie ponúkla sama tradícia:
Vstávaj! Už je štvrť na osem. To nebol sen.. To bolo "dobré ráno", po tichých výčitkach noci, ešte pod zatvorenými viečkami, prevrátil som oči, a do nového dňa hlbokým nádychom ožil som.
Nedeľa. 7. máj. Usmievaš sa na mňa spoza monitoru. A potmehútsky snováš v hlave plán na večer. Žena čaká na tvoj príchod, deti nepoznajú ešte čas.
Bola tu istá pointa v nevyplnenom perexe. To som však nevedel, že kódex vymyslel a napísal tiež len človek. Takže Trinásta komnata so žltým Post-it štítkom. Keď nie k obsahu, tak pre formu musí byť. Odfajfknuté. Môžete vstúpiť.
Príležitosti nečakajú, kým sa rozhýbeme. Sú ponúknuté iným. Ako som sa oprel o vieru, alebo Buď vôľa Tvoja (neveriaci Tomáš). HUMANDROM - o tom čo by každý rád vedel dopredu. O spravodlivom Jóbovi, alebo ako Boh skúša. Na vandrovke: Bratislava - Štúrovo - Bratislava.. pešo. Bioenergetický vampirizmus vs. Blog.sk O Ivanovi. ale nejak ma to sem nepúšťať...
alebo: Prečo som sa dnes nestal známym po celom slovensku. Ak ste niekto čítali môj článok z minulého štvrtku o tom "Ako som sa stal známym po celom Slovensku" a stále Vám moje meno nič nehovorí, tak tu je odpoveď na otázku: Prečo? Článok z minulého štvrtka bol samozrejme fikciou. V ktorej som Vám chcel iba navrhnúť jednoduchý spôsob, ak po tom nietorý z Vás túži, ako sa možno stať známym po celom Slovensku. Odkedy sa však onen článok objavil na stránke blogu, cítil som závan očakávania, ktorý neprestajne rástol a doliehal na mňa. Hovorím si: snáď nečakajú na to, že to vyvediem? Blázni.
..neviem odkiaľ som vlastne dnes ráno zobral tú myšlienku. Taká naozaj príjemná, jednoduchá predstava.
Už skoro tri dni sú tomu čo mi niekto otvoril tieto dvere. No môj blog sa stále neprehýba pod ťarchou štyroch článkov. Ako tomu býva u niektorých iných blogerov. Dva články hneď a ďaľšie dva po každom dni. To sú štyri články za tri dni. V niektorých prípadoch to je všetko.