Nádych a je pol deviatej. Výdych a je jedenásť. Sem tam si spravím túru na slepo. A cez neustále pribudájúce ďaľšie a ďaľšie odkliky sa neraz dostanem na naozaj neočakávané miesta. Take moje tour de world by internet. Dnes ráno som po niekoľkom medzi pristáti dorazil na stránku elitných slovenských blogov. Dozvedel som sa, že kariéra na blogu sa dá robiť aj keď nepatríte do žiadného košiara a píšete si len tak, pre seba. Narazil som aj na skupinu ultraortodoxných obhajcov pravdy, s ktorých poniektorý mali dokanca zákaz verejnej publikácie. Napadlo ma, že oni to proste majú v krvy. Alebo ich k tomu iniciovali zhora? No proste oni vytvárajú ten tlak, čo keď sa niekde dostatočne naakumuluje na niektorého z nich potom doľahne a pohnú vecami dopredu. Alebo inam. Oni sú akoby v predu voja. Tlačia na pílu. Dokonca som nachvíľu nadobudol pocit, že byť aspoň raz dočasne zabanovaný (zákaz publikácie) môže mať na popularitu blogera dobrý dopad. Ale nie o tom som chcel. No proste jeden z nich ma poslal do destinácie blogspot.com. Nič zaujímavé. Až na tlačítko v pravom hornom rohu stránky. „NEXT BLOG“. Fu, kto tam je, napadlo ma? Zaujalo ma meno. Elizabeth. L.A. USA. Dlhosiahlym článkom v angličtine nebolo konca. Pri žiadnom z nich ale nebola diskusia. Teda bola, ale v žiadnej nikdy nikto nediskutoval. Prečo? Oprášil som jazyk, vypľul semienko z papriky čo som od raňajok doloval spomedzi zubov a zahryzol sa do čítania. Samozrejme som začal v strede. Načo sa budem vyčerpávať omáčkami v úvode?Mladá 26 ročná američanka Elizabeth si tam vylieva svoju zlosť. Len tak, pre seba. Slovami sa dotýka najintímnejších záhybov svojej duše. Ako bojuje s hamburgermi, hranolkami, psychoanalytikmi, nadváhou. Ako závidí, nepraje, nechápe a plače. Nemiluje, nie je milovaná, študuje no nezvláda. Ako nerozvážne rozflákala životnú poistku, ako sklamala rodičov, ako stále prehráva. Ako sa za dva roky nič nezmenilo ale len zhoršilo. Ako trpí a vzdáva sa. Klikol som na diskusiu. Viem, vstúpil som medzi tie záhyby nepozvane. No hovorím si: „Veď Božie cesty sú nevyspitateľné“ a k odkliku na môj blog som jej napísal : „Keď nevieš ako ďalej, lebo pre trápenie, ktoré si zo sebou životom zŕňaš nevidíš na cestu, povedz svojmu anjelovi strážnemu toto: Vidíš že sa trápim, lebo nevidím na cestu po ktorej mám ísť. Potrebujem tvoju pomoc. Pokorne ťa žiadam: NAROVNAJ VŠETKO ČO JE POKRIVENÉ!!! A daj mi silu to znovu prijať a napraviť.Možno toto ťa posunie v živote ďalej. God bless you “ Snáď tej mojej angličtine rozumela. Viete, tá veta je totiž zázračná. Stačí ju len povedať. Ale pozor! Dobre si to premyslite. Anjel na tom totiž začne pracovať hneď! Takže treba byť pripravený na rôzne obsielky z úradov typu: V roku 2002 ste nesprávne na daňovom priznaní vyplnili kolonku „Daň na úhradu.“ Žiadame Vás o zjednanie nápravy.“ Začnete stretávať ľudí, ktorých mená si možno už ani nepamätáte, ale s ktorými ostalo niečo nedopovedané alebo treba upratať. Omnoho rýchlejšie sa k vám vráti k vysporiadaniu akékoľvek aj to najmenšie zlo, ktoré ste niekde zasiali, aby Vás už zbytočne nebrzdilo! A keď sa Vám postaví do cesty chutný šťavnatý voňavý hamburger, nebudete chápať odkiaľ, ale nájdete v sebe silu mu odolať. Vlastne je to také malé univerzálne štartovacie tlačítko očisty. Vlastnej a vedomej. Po tej vete už VY viac urobiť nemusíte. Stačí čakať kedy čo príde a narovnávať. Za každý úspech príde ďaľšia sila a pomoc v podobe NOVEJ príležitosti ísť ďalej. Úspech a nakoniec ........... (to je tajné:-)Ale pozor! Ak ani teraz neprídu tie správne ROZHODNUTIA všetko sa môže ešte viac zamotať! Toto však nemá nikoho odradiť, bola by to totiž len výhovorka alebo lenivosť. Nič dobré. Lebo ku všetkému čo Vám znovu naservírujú Vám pribalia aj silu to zvládnuť. Mimoriadnu a dostatočnú. Takže nenaložia viac, ako unesiete. V každom prípade, ak sa do toho pustíte, na nudu trpieť už nikdy nebudete. Stačí z toho vlaku už len nevystúpiť.Odpísala len: „Try.“Ja osobne, odkedy s touto vetou žijem, sa teším na každý nový deň. Pripravený čakám čo mi Akáša dnes zasa nadelí. Inými slovami: „Chlieb môj každodenný, daj mi i dnes, Bože.“ Aj keď viem, že čo má ešte prísť nebude v každom prípade ľahké. Vám niekto pred narodením povedal, že to bude ľahké?Nabudúce Vás možno naučím čarovať PS: Diskusiu k článku som nepovolil. Načo? V prípade potreby, použite prosím e-mail v profile. Ďakujem.
