----Francúzske zemiaky. Váľajú sa na plechu zatvorené v trúbe.Smotana hľadá ešte svoju tvár.Najedený pes zakrútil sa v búde.No slnko padlo už za chotár.Večera na stole, zvoní telefón.Som zvedavý na ten tón.."S večerou na mňa nečakaj, problémy."Niekedy ma chytia extrémy.. aVyhodil som zemiaky von oknom do trávy. a odišiel na poslednú kávu do bistra. No a?Keď už nečakám zvoní telefón, voláš: "Kde si?""Meškáš tri hodiny! Chytili ma besy."Nebo oblieklo nám hádavé dresy.Vrátil som sa z bistra od cigariet zadymený.A celý večer držal reč. Slová ostré ako meč.Hovorím si, malá zmena nezaškodí, tváriť sa že idem preča pritom striehnuť na chvíľu keď sa ti podlomia kolená aby som ťa do náručia mohol privynúť, láska moja jediná. Veď ma poznáš...Aby si vedela, že sa mi nepáči, keď chýbaš mi doma pri práci keď cisár berie viac ako mu náleží...Aby si vedela, že mi na tebe stále záleží. To bol nápad. Vyhodiť francuzske zemiaky do trávy. Minule som rozbil okno.
