Trestá, alebo netrestá nás Boh?

Videl som ho vojsť, keď som ešte len prichádzal. Vzhľadom na skorú hodinu, bolo to krátko po otvorení a aj sychravosť počasia jednoducho nešlo sa mu neprihovoriť. Boli sme tam totiž úpne sami a postával hneď vo vedľajšej „kóji“ skrývajúc sa tiež pred malými kvapkami dažďa. Obaja sme slastne poťahovali z fajok a sledovali scénu do dažďa sa ponárajúceho kostola na Kalvárii, ktorý stál rovno pred nami.



Prerušil som ticho dažďa prvou otázkou, ktorá nemohla byť v tom momente ani iná. Nedalo mi, niečo sa neopýtať, tak si to pýtalo.
- "Chodíte? Sem do kostola?"
- "Chodím. Sem tam. Aj teraz na nový rok som bol. Tiež bolo takto sychravo. Bolo aj trochu primrznuté. A keď som vychádzal po omši z kostola zobral som tamtých 14 schodov pri vchode. Po zadku. Tak som sa šmykol. Je ich tam 14. Každý som precítil."
- "Úha, stalo sa Vám niečo? Vyzeráte v poriadku."
- Ani nie, len som si poriadne narazil ruku. Ľavú.
Mierne som sa pousmial a povedal: - "Čo ste sa zabudli prežehnať keď ste vychádzali z kostola? Keď Vás takto potrestali?"
Starec sa tiež pousmial. - "Nie nezabudol. Len ma pri tom napadlo, že aj horšie sa mohlo stať. Mohlo ma tamto dolu zraziť auto. Tak som celkom rád, keď ma len takto vyhrešili. Aj keď nebolo to kvôli tomu, že by som sa nebol prežehnal."
- "Bolo to vážne? Nemali ste to zlomené, tých 14 schodov je pekná výška na váš vek." - neskôr mi prezradil svoj vek, keď som sa na to opýtal. Mal 73 rokov. Pričom by som mu nepovedal viac ako 60. Takou energiou na mňa pôsobil.
- Nie. Ale bol som u lekára aby sa mi na to pozrel. Zrentgenoval mi to, ale našťastie bolo to len riadne narazené. Aj ja som lekárovi povedal, že to ma Pánbožko za niečo takto vytrestal. Ale lekár mi na to hovorí, že predsa Pán Boh nás netrestá, ale že nás miluje. Ja som mu na to povedal, že áno, miluje, ale predsa len aj trestá. Lebo predsa keď Adam z Evou neuposlúchli príkaz nejesť zo stromu poznania a Eva tento zákaz porušila a jedla, Pán Boh ich zato predsa POTRESTAL vyhnaním z raja. Tak potrestal, alebo nepotrestal ich? Predsa tak je napísané. Či nie?" - a obrátil sa na mňa a čakal odpoveď.



- "Tak je. Boh je VŠEMOHÚCI. Napísané je že ich POTRESTAL vyhnaním z raja. Je to tam v Biblii napísané.
- "Ak sa nič nezmenilo odvtedy a starý zákon ostal bez jedinej čiarky nezmenený, malo by to tak byť. To Ježiš Kristus je láska. A on neprišiel starý zákon zrušiť, ale ho naplniť. To ON, JEŽIŠ NETRESTÁ! Ale miluje nás akých sme. ON nám otvára, sprostredkováva cestu k Bohu VŠEMOHÚCEMU. A TEN trestá (aj). Starý zákon je plný krvi v mene Boha. Ľudia si ale Ježiša zamieňajú s Bohom. V kostoloch ho stavajú na najvyššie miesta. Preto ich to mýli v tom, keď príde na to, či Boh trestá, alebo netrestá. Mám pocit, akoby Boh začal stáť trochu v úzadí a pomaly sa vzďaľoval. Ježiš je k nám ľuďom bližšie. To z Jeho úst počúvame o láske. On sa podujal niesť bremeno inštitútu spásy pre všetkých ľudí. On sa zmilováva a prihovára sa za nás k svojmu Otcovi. Preto to ľudí mýli. Dovtedy bola láska, hnev aj trest jedinou odpoveďou Boha na naše správanie. Nestálo medzi nami nič. Žiadny konkrétny nástroj milosrdenstva, spásy, nielen podľa skutkov, ale aj len z viery samotnej. Odkedy však poslal svojho jednorodeného syna, v ktorom mal zaľúbenie, dal tak ľuďom prísľub, že keď Jeho syna, Krista budeme schopný milovať a uveriť slovu, tomu čo nám od svojho Otca nesie ako najväčšie posolstvo nádeje a lásky, tak každému takému, ktorý ho do svojho srdca príjme, aj cez jeho hriech, ktorý by ho inak zabil, prisľúbil milosrdenstvo a odpustenie ak uverí, odvráti sa od zlého a bude robiť pokánie. Urobil z neho jedinú možnosť ako k Nemu samému prísť. Pretože už tak veľký hriech na ľuďoch spočíva, že inak už by to ani nebolo možné. V tom nám ľuďom ukazuje, aký je milosrdný, ako nás miluje aj cez to akí k nemu a k jeho stvoreniu SME. Lebo ON je VŠEMOHÚCI, tak mohol pre nás urobiť aj toto. Beda ale pre tých, ktorí jeho syna do srdca neprijali, k menu sa neobracajú a s ním nestolujú, alebo sa od neho vo svojich činoch odvracajú, keď ho už našli a spoznali. Pre takých MÁ TVRDÚ RUKU, KTORÁ TRESTÁ. Za čím menšie prehrešky trestá takých, ktorí sa k Ježišovi už čím bližšie dostali, naopak k takým, čo ho ešte ani nezačali hľadať. Taká zvrátená sa zdá odtiaľto zdola byť Božia spravodlivosť. Že najviac trpí pre hriech ten, ktorého koreň viery je najmohutnejší.
- "Ďakujem. Odkryli ste mi veľkú pravdu, ktorú som nepoznal."
- "Asi si ju hľadal a správne sa pýtal, aby ti toto mohlo byť povedané." - pousmial sa starec.



- "Keď ste to takto povedali, musím Vám povedať, že áno. Naozaj, kým som sem išiel, no už aj predtým som mal na jazyku tieto otázky: Kto si Ježiš? Ako mi môžeš pomôcť? Ako ja môžem pomôcť tebe? Aj tá, či nás Boh trestá, alebo len slepo miluje. Lebo veľa ľudí som počul hovoriť o tom, že ON, Boh vraj netrestá, ani nás neskúša. Tak som veľmi rád, že ste mi to takto jasne vysvetlili. Že už viem prečo sem Boh svojho syna Ježiša poslal, a že to bolo nutné. A z toho ... no jasné, z toho je jasné ako mi tým veľmi pomohol. A tým Slovom, ktoré tu nechal aj stále pomáha. A koľko je ešte uší, ktoré o ňom nepočuli a stále ostávajú odrezaní od možnosti záchrany pred spravodlivou trestajúcou tvrdou Božou rukou ... pri osobnom zúčtovaní.. . Odrezaní od možnosti spásy pre večnosť."


V pokračujúcej debate mi starec neskôr podrobne vysvetlil, ako vo Fotoshope vystrihnem obrázok z pozadia. Je totiž chovateľom nejakých palácových psov, alebo takého niečoho a niekoľkokrát do roka vydáva pre chovateľov časopis o tejto činnosti. Ale on vraj používa pri práci s fotkami radšej Corel Draw. Čo to je? O tom som zatiaľ len počul, že to existuje. :-(

A ešte ma upozornil na to, že vraj veľa pitnej vody zbytočne míňame. Keď v nej perieme, kúpeme sa, umývame riad. V pitnej vode. Koľko jej naozaj denne vypijeme? Vraj niekedy bývali v domoch kuhútiky na pitnú aj úžitkovú vodu. Tak nevie pochopiť, prečo tak plytváme, keď zásoby sa zmenšujú.

Keď dopršalo a dopil svoje malé pivko, rozlúčili sme sa a odišiel. Nasadol do svojej modrej novej fábie a odfrčal.

Mal som pocit ako by som ho poznal tisíc rokov. Taký pocit aký mal Santiago keď mu Melchizedech do piesku napísal jeho meno.

A možno som len bol v správnom čase na správnom mieste..

Vo Funuse pri Kalvárii.

Ďakujem Ti Bože, za ten poklad v poli, ktorý si aj pre mňa tam ukryl.