
Možno som iný prípad. Štvrtý deň, bez prvého článku. Moje slová sú ako ženy v strednom veku na kurze výpočtovej techniky.. všetky si placho sadli radšej dozadu. Nevadí.Možno sa to zajtra zmení. A osmelia sa. Lebo oni tam sú. A koľko.. Možno si len neviem vybrať. Ako keď stojíte pred regálom plným bonboniér a od radosti na ktorú chuť máte vlastne chuť si neviete vybrať. No a?