Súkromná Michelin star poprvé - reštaurácia Letná záhradka v Košiciach
Tak trochu odrezaná od centra diania. Spojenie v lete zabezpečuje prechádzka po „druhej strane Hornádu", v zime skôr auto ochotného kamaráta, alebo na naše pomery nevídaná vec - osemmiestny taxík reštaurácie, ktorý vás (podmienkou je samozrejme istá útrata) bezodplatne privezie i odvezie. V lete výbeh pre deti, príjemné posedenie a možnosť rezervovania si prístrešku, vybavenom gulášovacími potrebami. V zime novootvorené priestory na veľmi vysokej úrovni. V každom ročnom období príjemní barmani a milé hostesky. WCka na slovenské pomery vysoko neštandardné (pokojne sa smejte, aj to hodnotíme), vždy veľmi čisté. Jedlo a nápoje vynikajúce, ceny veľmi prijateľné. Bravo.
Súkromná Michelin star podruhé - kaviareň J&T Café v Starom Smokovci, cestou k stanici zubačky
Áno, svorne ich nenávidíme. Svine, kúpili si Tatry a nás, obyčajných rodoľubov, odtiaľ vytláčajú... No, dosť politiky, poďme na kávu. Prostredie vysoko nadštandardné, radosť vojsť. Čašníčky milé, ochotné, usmiate. Klobúk dolu. WCka veľmi podobné ako v štrbskoplesovom Kempinski (ten hviezdu nedostal len preto, že sme tam zatiaľ boli len raz. No tiež nezaostáva. Nie sme buržuji, boli sme tam len na kávu. Nemali ešte otvorené, no i tak nám, turistom s batohmi, ochotne spravili kávu - ešte sa ONI NÁM ospravedlňovali že keďže ešte nemajú otvorené, upratujú a tak ONI NÁS budú otravovať vysávaním!), čistotu ani nemusím spomínať. A čo ma dorazilo, bola cena. Vysokohorské prostredie, exkluzívna lokalita, perfektný interiér, a oni si za dve veľké espresá a jedno kapučíno zapýtajú 5 Eur! Veď viac by ste zaplatili v hocakej kaviarni v ktoromkoľvek košickom obchodnom centre. Fakt nechápem. Buď sú neuveriteľne štedro sponzorovaní svojimi majiteľmi, alebo potom asi našli recept na to, o čom mnohí iní veria, že to neexistuje. Pretože obrat majú dobrý, ľudí sa im tam premelie požehnane.
Súkromná Michelin star potretie - Téryho chata
Porovnávame jablká s jablkami, na vysokohorskej chate nečakáme rovnakú úroveň luxusu ako v reštauráciách v dolinách. No personál je veľmi ochotný, dokonca nám neštandardne uvoľnil svoju vlastnú dvojlôžkovú izbu. O prevádzkovateľovi sa na nete popísali celé hrôzostrašné romány, no potvrdilo sa nám, že ich zrejme písali najmä rôzni neprispôsobiví tiežturisti. Do cesty by som mu asi neliezol, no potvrdilo sa nám, že keď sa človek správa ako človek a nie ako zver, všetci sa k nemu správajú ako k hosťovi. A dokonca tento údajný zlosyn pomohol zahrať malé divadielko, čím sme narodeninovú oslávenkyňu dokonale prekvapili. Ako hovorím, služby na slušnej úrovni (berúc do úvahy okolnosti), personál veľmi priateľský a ochotný. Ďakujeme.
Súkromná Michelin star poštvrté - reštaurácia Spišský salaš
Nájdete ho pri „starej diaľnici" okolo Spišského hradu. Na jednom z pútačov píšu, že hostí radi privítajú aj teraz, keď už okolo nich diaľnica nevedie. Nemusia. Boli sme tam cca desaťkrát a vždy mali „narváno". Zrejme to aj na Slovensku ide. V podstate motorest, kvôli návšteve ktorého si musíte dať cca dvojkilometrovú zachádzku z diaľnice. Veľmi dobrá ponuka slovenských špecialít, čapované nealko (motorest), milý personál. Nevýhodou je len to, že občas musíte chvíľu čakať na voľný stôl, a to ich tam majú viac než dosť. Každopádne sa oplatí čakať. Odporúčam majiteľom reštaurácií, kde sa „nedá", aby sa tam išli učiť. Motorest zastrčený pri ceste druhého významu na chudobnom Spiši, ktorý permanentne praská vo švíkoch. Niečo asi robia správne, hm?
Autor je obyčajný turista, nerobí reklamu a ani netrávi celé dni v kaviarňach či reštikách. Zároveň si uvedomuje, že sám sebe práve urobil medvediu službu, pretože sa teraz do jeho obľúbených podnikov naženú hordy hostí (yeah, right), no i tak sa pokúsil upozorniť na tých, ktorí veci robia správne. Okrem toho mu ešte ostala celá Mliečna dráha súkromných mišelinských hviezdičiek a s radosťou ich bude naďalej udeľovať tým, ktorí si to zaslúžia. Ktorí vedia ako.
