Na druhý deň som ráno došiel, zapol čerpadlo a prešiel sa po ulici. narazil som na partiu cigánov čo prišli robiť pre plynárov výkopové práce. Zamával som im pred nosom nejakou tou bankovečkou a jeden z nich sa hneď ochotne ponúkol. Svietilo slniečko, teda dnu prenikala už „len" spodná voda, krompáča sa chytil profík Laci, vyzeralo to teda, že šťastie mi praje. Občas sa síce zastavili plynári, pokrútili hlavami a povedali mi, že keď jama o dva dni nebude zahrabaná, tak toto tamto a hento, ale poslal som ich kadeľahšie a sledoval Laciho pri práci. Pretože sa mi pokazilo čerpadlo, s pomocou suseda som vypožičal ďalšie... potom sa pokazilo aj to, tak sused (ktorý mal na kanalizácii tiež záujem) skočil do požičovne po ďalšie, no a keď sa pokazilo aj to, skočil som za plynármi a požičal čerpadlo od nich. To už jama bola celkom pekne hlboká, rúry však nebolo! Objavili sme už novú plynovú rúru, starú plynovú rúru, zo dve rúry s vodou, no žiadnu kanalizačnú. Laci sa už začínal búriť, tak som mu ku známemu krčmárovi skočil kúpiť neskorý obed a cigaretle. Krčmár sa živo zaujímal ako sa nám darí, tak som sa mu posťažoval že koniec je v nedohľadne. Krčmár zmizol..a zrazu sa predo mnou objavil cigán v saku pooblievaný nejakou superkolínskou, ovešaný retiazkami. Predstavil sa mi ako miestny odborník na výkopové práce, ústne sa mi preukázal referenciami že by sa aj Široký mohol schovať, a ponúkol sa do mojich služieb. Pretože Lacimu už aj tak dochádzali sily, tľapli sme si. Podnikateľ Gejza slovo dodržal a a o chvíľu som už zamestnával dvoch čerstvých počerných fešákov, ktorí mi potvrdili, že sú ochotní kopať hoci aj celú noc, kým rúru nenájdu. A naozaj - nevadila im ani tma (lampa), ani voda (gumáky), kopali ako najatí...veď vlastne aj boli...
Tu sa na chvíľku pozastavím, aby som vernejšie opísal celú situáciu - kopali sme práve na zúženej časti cesty. Rozkopali sme jednu jej polovicu, po tej druhej veselo premávali autá, autobusy a nákladiaky... len som čakal, ktorý zhučí do jamy...z druhej strany je pri ceste múr a nad ním kostol, v niektorých prípadoch išlo len o centimetre. Pretože rúru nie a nie nájsť ani v trojmetrovej (!!!) hĺbke, moji krtkovia začali dlabať pod druhú polovicu cesty - v podstate hĺbili tunel pod zdravou časťou cesty, kde jazdili nákladiaky. Tunel bol síce dosť úzky, takže nebezpečenstvo, že by sa niektoré auto preborilo bolo malé, no aj tak...zase som bol psychicky tam kde predtým. O 11tej večer mi navyše chlapi povedali, že to pre dnešok balíme a začneme zajtra ráno...ostávalo mi len mávnuť rukou...a nejako prežiť ďalšiu bezsennú noc. Na tretí deň ráno som si teda zase požičal plynárske čerpadlo, vytiahol vodu čo cez noc natiekla, a odovzdal svoj osud do pracovitých rúk mojich na všetko odhodlaných robošov. Cestári mali klásť nový asfalt už na ďalší deň, preto sa u nás každú chvíľu zastavili a vraveli, že keď jama do večera nebude zasypaná, tak ju zasypú oni a ja si môžem pískať. Tomu hovorím morálna podpora jak sviňa...
Pretože som však bol celý život dobrý chlapec, nekradnem, nefajčím ani nekľajem, Veľký Šéf si povedal, že trápenia bolo dosť, a asi o jednej poobede v hĺbke asi 330 centimetrov pod povrchom našej Matičky a dobrý meter a pol za polovicou cesty moji chlapci natrafili na poklad v podobe hnusnej rúry s veľmi nevábnym obsahom. Zvyšok bolo dielom asi hodinky - Gejza sa prejavil ako šikovný vodár, rúru napojil a bolo. Lenže... lenže. Do jamy sme nemohli nasypať bordel čo sme z nej vybrali, bolo potrebné ju zasypať pieskom a štrkom. To som ja ale dovtedy nevedel. Vtedy sa však pri mne zjavil Archanjel Gabriel, ktorý sa na túto príležitosť prezliekol za šéfa spoločnosti, ktorá tam robila výkopové práce. Bol to práve on, kto ma predtým najviac strašil rečami o zasypaní mojej jamy a podobne... napokon však prehliadol aj to, že som mu ukradol jedného z jeho ľudí (Laciho)... to, že som sa za jeho chrbtom dohodol s ďalším z jeho zamestnancov, bagristom Jarom, samozrejme vedieť nemohol... a prejavil sa ako ozajstný Chlap.
Každý z nás už videl aspoň jeden americký vojnový film, kde je rota totálne v prdeli, no vtedy sa objaví nejaký seržant (poručík, kapitán...), bez slova prevezme velenie a vyhrá celú vojnu. Toto teraz spravil aj pán Archanjel... bez toho, aby mi dával hlúpe otázky, poručil svojmu bagristovi, aby spratal sajrajt, čo moji chlapi tri dni vyhadzovali z jamy, Aviákovi poručil doviezť fúru piesku, dve fúry štrku a fúru betónu... teda po troch zasratých dňoch, práve keď som už porovnával výhody obesenia s utopením, sa asi za dve hodiny zvrtla situácia - toľko času prebehlo medzi tým, čo chalani narazili na rúru a posledným uhladením betónu na povrchu. Bolo vymalováno - na druhý deň ráno cestári položili nový asfalt a ja som sa konečne pokojne vyspal. Stalo sa to pred dvomi rokmi...no verte mi, ešte vždy sa občas strhnem zo sna...
