Svetoznámy portál zameraný na vyvolanie celospoločenskej diskusie bežne nečítam, aj dnes som sa naň dostal náhodou, cez článok na titulke. No neľutujem. Mohol som si pozrieť dve poučné a zábavné videá. V tom prvom občania tohto štátu opisujú policajnú brutalitu, v tom druhom fešácky minister odráža útoky smečky novinárov.
Ak som celej problematike porozumel správne (o čom silne pochybujem), polícia mala z nejakého dôvodu záujem predviesť na stanicu obyvateľa istej osady. Nie som si istý či poň prišla v najvhodnejšom čase a vlastne ani netuším prečo sa oň zaujímala, to mi už môj informačný kanál neprezradil. Každopádne, z nejakého dôvodu preň prišli. No a pretože sa jednalo len o nejakú políciu nejakej slovenskej republiky, obyvatelia osady nemali pocit že je vhodné nechať verejných činiteľov konať si svoju robotu, i napadli ich. Teda pardon, na videu som sa dozvedel že to len deti hádzali kamene a rozbili okno na aute. Predpokladám že rodičia, ktorí na tieto deti poberajú detské prídavky, ich okamžite rázne napomenuli. Yeah, right. Iste, nie vždy policajti idú po správnom páchateľovi, i mňa už párkrát zastavili a dali mi fúkať. Ja som síce pred jazdou nikdy alkohol nepožil, no i tak som túto neprávosť predýchal a miesto hádzania kameňov do príslušníkov som pre istotu vždy predýchal aj Dräger. Možno i uvedená osoba, po ktorú policajti prišli, v tom bola nevinne tak ako ja za volantom, je mi však záhadou prečo sa tiež dobrovoľne nepodrobila policajnému zákroku. Prečo ju pred policajtmi „bránili" ďalší obyvatelia osady mi je ešte väčšou záhadou, no novinári predpokladám na túto otázku odpoveď poznajú, inakšie by ju určite pani verejnej ochrankyni ľudských práv položili.
Pani ochrankyňa okrem iného spomína problematiku vstupu policajtov do „obydlí". Tu by som sa rád pristavil. Nemám o celom prípade ani poňatia, preto zabŕdnem do totálneho teoretizovania, je naozaj možné že uvedené sa na túto konkrétnu situáciu vôbec nevzťahuje. Čo je však v tomto prípade myslené ako obydlie? Ja mám taký blbý zvyk že si za obydlie v zásade vyberám skolaudované stavby s popisným i súpisným číslom. Netuším ako sú na tom obyvatelia danej osady, no i tak ma zaujíma či polícia potrebuje povolenie na vstup do objektu, ktorý podľa stavebného zákona nie je stavbou. Potrebujú policajti na vniknutie povedzme do stanu tiež nejaké povolenie na vstup? A čo trebárs do kanála, v ktorom niekto prespáva? Stačí len aby niekto uvedený priestor vyhlásil za svoje obydlie? Pretože ak áno, tak radím každému človeku, ktorého naháňa policajt, aby zastal a nahlas zakričal „Čik-čik dom" a príslušník je nahratý. Každopádne, to bola len taká vsuvka, nemám absolútne žiadny dôvod sa nazdávať že osada z nášho príbehu stojí na nevysporiadaných pozemkoch a že spomínané obydlia nefigurujú na žiadnych listoch vlastníctva.
Pani ochrankyňa ľudských práv navrhuje, aby policajti pri svojich zásahoch nosili kamery. Osobne mi to príde ako veľmi rozumný nápad, je len logické že policajti by tak mohli veľmi ľahko vyvrátiť akékoľvek podozrenia, prípadne by bolo možné vytipovať tých policajtov, ktorí pri zásahu porušili zákon, a exemplárne ich potrestať. Teraz však na chvíľku skúsim vypnúť naivitu a tváriť sa, že žijem v dnešnom svete. Máme totiž aj iných ochrancov ľudských práv, ktorí by hneď požadovali rozmazanie tvárí ľudí na videu, veď ide predsa o právo na súkromie či identitu. Ďalší by zase samozrejme namietali, že polícia tieto záznamy vykonáva bez povolenia snímaných osôb a preto ich nemožno použiť v konaní. Verím že pani ochrankyňa to myslí naozaj dobre, no obávam sa že práve úprimní a dobrosrdeční ľudia často súdia ostatných podľa seba - je to síce chvályhodné, no podľa mňa poriadne naivné.
V žiadnom prípade neschvaľujem princíp kolektívnej viny. Nik nemá porušovať zákony, občania, ministri ani policajti. Policajti sa majú správať presne v intenciách zákona a občania rovnako - občania majú okrem iného povinnosť poslúchať výzvy polície. Áno, áno, aj mne sa vo vrecku otvára argument možnosti odopretia nezákonného rozkazu, tu však podľa dostupných zdrojov o nič podobné nešlo - polícia neprekročila svoje právomoci, jej príslušníci len chceli predviesť osobu. Či bola podozrivou, či bola páchateľom, alebo išlo o náhodného okoloidúceho, to neviem. No dovolím si povedať že to nevedeli ani tí, ktorí do verejných činiteľov začali hádzať kamene...
Na jednom z videí vystupuje veľmi slušný, distingvovaný mladý muž. Okrem iného hovorí, že bol veľmi prekvapený keď sa do osady nahrnulo toľko policajných áut. Tu by ma dosť zaujímalo, koľkým z obyvateľov osady prišlo zvláštne vidieť deň predtým svojich susedovcov hádzať do policajtov kamene. Tu by sa mohla pani verejná ochrankyňa ľudských práv vyjadriť či hádzanie kameňov do ľudí a do vozidla náhodou nie je podľa Trestného Zákona útokom so zbraňou. Každopádne, distingvovaný mladý muž bol zbitý (neschvaľujem) a odvtedy keď vidí policajné auto, má zvláštny pocit a rozmýšľa, čo sa zase deje. Predpokladám, že takto zmýšľa viacero obyvateľov uvedenej osady. Takže si to zhrňme - pred incidentom sa zásah policajtov v osade stretol s aktívnym fyzickým odporom. Po incidente sú občania pri pohľade na policajta opatrní a myšlienka na útok im ani nezíde na um. Dámy a páni, podľa môjho sedliackeho rozumu si polícia medzi obyvateľmi osady získala rešpekt. Presne ten, ktorý odjakživa má u mňa i u drvivej väčšiny občanov tohto štátu. Je smutné, že na jeho získanie bola potrebná takáto demonštrácia sily, podľa môjho názoru je to však vizitka obyvateľov osady. Škoda len, že sa pani verejná ochrankyňa ľudských práv, novinári okolo ministra, prípadne ľudskoprávni aktivisti nevyjadrili ako inakšie mohla polícia dosiahnuť to, čo sa jej podarilo získať až týmto ostro kritizovaným zákrokom - rešpekt.
