Telku nemám (viem že to znie ako inteleguánske klišé, no je to pravda), takže som ukrátený o šoty. Netvrdím že som psychicky 1A, no stránky strán a hnutí zatiaľ nenavštevujem. V rádiu som ich ešte našťastie nezachytil. A tak o voľbách viem len z prícestného média - billboardov. A nemôžem sa ubrániť mojej vrodenej škodoradosti.
Fascinuje ma, ako sa dospelí ľudia, ktorí by mali byť vzorom triezveho a racionálneho uvažovania, zrazu zmenia na modelov a pred profesionálnymi fotografmi strúhajú čo najdôveryhodnejšie úsmevy. Zrejme práve toto od nich trh občan očakáva, predpokladám že ich marketing, psychoanalýzy a prieskumy prinášajú hodnovernejšie výsledky než moje zaostalé mudrovanie. No i tak tým, že osobne poznám viacero regionálnych politikov, ma vždy dokáže pobaviť to, že na billboardoch zrazu figuruje človek o 15 rokov mladší, s iskrou v oku, bez vrások, bez alkoholických žiliek na nose, bez dvojitej brady...
Toho roku u mňa zatiaľ vedú SASkovia, jednak tým, akí sú sýtooranžoví (najprv som si fakt myslel že ide o reklamu na mobilného operátora), no a celkom to zabil taký ten mladý týpek s nesympatickou briadkou, ktorý sa potuteľne culí a prihovára sa nám sloganom „Politikov a plienky treba občas vymeniť. Oboje z toho istého dôvodu." Ech, v jedenástich by to asi pobavilo aj mňa - aspoň viem koho sa usiluje osloviť. Teraz však už mám aj nejaké tie šediny a tak sa mi samozrejme hneď tlačí na klávesnicu otázka ako veľmi je presvedčený o pravdivosti svojho výroku...a či bude to isté tvrdiť po 15 rokoch vo funkcii župana alebo poslanca, či teda sám zloží svoj mandát s tým, že už poriadne smrdí...hm, ja viem, sú veci nad ktorými sa nerozmýšľa.
Páči sa mi to, ako nás všetci lákajú na svoje dôveryhodné ksichty. Jedine Maďari píšu čosi o školstve a ešte o čomsi, lepšie ako nič. Neviem, mňa by viac oslovilo keby strany na billboardy napísali čosi v zmysle: keď nás zvolíte, do roka postavíme x km cesty, zaplátame ďalších x km, dotiahneme kanalizáciu do x obcí, zvýšime počet mestských policajtov...to je jedno čo, jednoducho svoj program, čosi merateľné. A ja si z toho vyberiem to, čo sa mi najviac páči. Lebo aj keď kupujem auto tak ma zaujíma výkon, spotreba a spoľahlivosť, šírka predavačovho úsmevu je až na poslednom mieste. Prečo je tomu v politike inakšie?
