Pravda je, že môj brat nikdy nepatril k tomu lepšiemu, čo sa týka známok a chuti do učenia. To veľmi dobre vedela aj jeho triedna učiteľka a patrične sa to snažila využiť. Ešte pred maturitným týždňom dala bratovi a niekoľkým jeho ďaľším spolužiakom (nie práve jednotkárom) najavo, že ak chcú zmaturovať z ekónomie mali by sa dať poistiť.
Bratova triedna si totiž okrem učiteľského povolania privyrábala i ako poisťovací agent (či ako sa tomu hovorí), no a taký agent, čím viac zmlúv podpíše, tým viac korún zarobí. Triedna-agentka, česť jej prefíkanosti, brala túto úmeru s plnou vážnosťou a rozhodla sa zarobiť si priamo v škole, počas maturít, na svojich žiakoch. Je mi jasné, že keby sa môj brat dobre učil, nemusel by takéto problémy vôbec mať, ale na druhej strane si otvorene povedzme, že nie každý máme talent na ekónomiu a pod. predmety, nie všetkých to rovnako zaujíma. Potom sa nemožno čudovať, že tomu nevenoval toľko pozornosti. Toho sa ale hneď chopila táto učiteľka a postavila brata a jeho spolužiakov pred voľbu - buď zaplatia pár tisícok a založia si účet v istej banke (za čo by išli triednej nemalé provízie) alebo sa maturity z ekonómie nemusia dočkať. Všetci sa rozhodli pred prvú možnosť, lebo druhá vlastne ani nebola. Mohli síce odmietnuť a pokúsiť sa daný predmet naučiť dajme tomu aj od slova do slova, predsa len by ich vedomosti pravdepodobne nestačili vysokoškolským vedomostiam učiteľky, a tá by mohla začať požadovať informácie, ku ktorým sa ako stredoškoláci počas štúdia nedostali. A bolo by po maturitnom vysvedčení. Toto nikto z nich neriskoval a radšej tých niekoľko tisícok zaplatil.
Pre mňa až nepochopiteľná drzosť a bezcharakternosť učiteľky, ktorá, z ďaleka nie ako jediná, využila zaostalosť nášho školského systému. Tomu sa povie objektívne maturity na Slovensku.
