Ukrutná bolesť pľúc a neschopnosť nadýchnuť sa.
Skúšam to stále znovu, ale mozgové bunky onemeli.
Srdce dnes v slabej ozvene.
Už miliónty krát sa vrhám na kortikosteroidy.
Pokúšam rozviazať uzol čo mi nasadila ta suka z radu chorôb ľudstva.
Nadýchnem sa na par minút slobodne,ale už o sekunduje to dead.
Error a tvrdý reset.
Bolesť neprestáva, ale sa kopí.
Ponižuje celé telo a zmáha zmysli.
Kopí sa a valí ústami von.
Vykríknem.
Znovu oblak kortikosteroidov.
Rozorvane pľúca ťažko pískajú.
Ťažko je dýchať sem tam plytko.
Snaha onemela.
Život cúvol.
Popolník je jediným východiskom.
KLINIEC DO RAKVY ZABIJEM ESTE MOCNEJSIE!
Náhoda zmení sa v osud.
Pregĺgam s ťažkosťou.
Na ústupe je všetko čo som milovala.
Pohodlie nemá význam.
Onemeli pery.
Východisko je len jedno.
Ďalšia dávka.
Náhla, silná, mocná.
Podporená pár veľkostne nelichotivými tabletami.
Bezmocnosť.
Merať tep zbytočné.
Zdá sa mi že už udrelo.
Zaspávam na prahu dejín dneška.
Vyčerpaná.
Slza kotúľa sa čiarkami tváre na dno.
Myseľ onemela a blúzni.
Nahota je zbytočná.
Prsty svetla hriešne.
Poloha sediačky jediný nádych.
Škoda, že nie som sama.
Milióny osudov skúšané mocnejšie.
Kde nájdeme liek?
Nekonečno rúca miliardy.
Galop.
Cval.
Puding.
Zmysel čo chcel spáchať samovraždu.
Prekliaty.
Každý z nás je chorý inak,každý mocne a zložito.
Telo je bolesť.
Schránka pominuteľnosti.
Odchádzame v ústrety smrti deň čo deň a znovu sa to opakuje a je večné!