Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Keď pod pokrievku schováš zimu
a spravíš svoj úsmev neodolateľným,
schúlim sa do spomienok a počítam minúty.
Nehlasne padajú na zem,
vpíjajú sa do hĺbok môjho tela
a v kolese lámu moje kosti na prach.
Trhajú moju kožu
a z medzier vyletujú pestrofarebné motýle,
ktoré tak nenávidím.
Pozri sa na mňa!
Odpovedz!
Prečo si si ma rozpustil na jazyku?
Prečo už nečítaš moje básne?
Bezsenné noci prekračujú môj tieň,
Boh mi na zoznam pripisuje ďalší hriech
a ty teraz odchádzaš stopami včerajška...
Konzervujem tvoje vône vo vlastnej pamäti,
navždy už vytyčujú moje územie.
Čokoľvek povieš bude ti odpustené!
Čokoľvek vykonáš budeš spasený!
A čo bude so mnou?
Nepýtaj sa!
Tieto odpovede nepoznám!
Rátam len minúty a žijem v molekulách.
Neplánujem, verím náhodám...
