spomienka

V živote človeka existujú zvláštne okamihy. Každý má inú príchuť. Sú vážne i úsmevné, láskavé i nešťastné, horké i sladké, prudké a nevrúcne, hasnúce a vädnúce, ľahké a krásne, súkromné a verejno prospešné, potácajúce sa i lietajúce. Máloktoré však ruka času zachráni. Často zveličujeme a prifarbujeme si to, čo by sme nemali, ale chceme. Možno len kôli tomu, aby sa nám ťažšie zabúdalo a možno kôli tomu, aby sme zabudli. Tažko povedať o čom sú spomienky, ale kde by sme odkladali tie listy, plyšové medvede, fotky, lokne vlasov, vyšívané vreckovky a ... Zívali by prázdnotuou nielen naše srdcia, ale aj priestory v našich dušiach.Tak by došlo k tomu, že interiéry sa stanú exteriérmi. Všeko by bolo tak smiešne pusté až by sme opäť vymysleli spomienku. Nerada spomínam a vlastne rada. Môžem žiť tam kde chcem a ako chcem. To mi však nebrániť žiť tu a teraz, žiť v realite! Veď relaita je tým skutočná, že si uvedomujeme líniu, kde umieráju dni a kde sa rodia nové, mladé, večné a dokonalé. Alebo nie?