"Parla france?" — pokúša sa nadviazať konverzáciu. Francúzštinu zvolil asi preto, lebo Ben je černoch z Mozambiku.
"Pozri, chce peniaze." — hneď ho odhalil Ben.
"Nie nechcem. Maj plac. To je moje námestie. Rozkopali mi ho. Kde mám bývať?" — zahováral bezdomovec. — "Ale keď už sme pri tom, korunku nemáš?"
"Nemáme peniaze, pozri, aj my sme nemajetní." — vysvetľujem ja. Začali sme sa smiať, akurát sme s Benom rozoberali naše životné problémy, ktoré pramenia hlavne z toho, že nás ovláda nedostatok príjmov. Zdravie príde na rad až keď budeme starší.
"Ja som bol vo väzení, nemám peniaz." — bezdomovec odkrýva svoju minulosť. Hlas má chrapľavý a čuduj sa svete, veselý. Odhaľuje potetované ruky.
"A prečo nejdeš robiť, pozri, tu kopú. pracujú, dostávajú peniaze." — pokúša sa ho inšpirovať Ben.
"Ja? Robiť? Čo si sa zbláznil? Ja som nikdy nerobil." — s chrapľavým smiechom odpovedá bezdomovec. Aj my sme sa začali smiať, odpoveď bola okamžitá, nefalšovaná, nepredstieraná, úprimná.
"No vidíš, a preto nemáš peniaz. My tiež hľadáme robotu. Zober lopatu do ruky a makaj, zarobíš." — Ben, ešte stále so smiechom na jazyku.
"Lopata? To by som nechytil do ruky..." — aj bezdomovec sa ešte hrdo smeje.
"Pozri sa sem, čo vidíš?" — ukazuje mu Ben svoje dlane.
"Mozole." — poslušne odpovedá bezdomovec.
"To je od lopaty, keď je treba, tak pracujem aj s krompáčom, aj s lopatou. A ty ukáž ruky." — veselo konverzuje Ben.
"Žiadne mozole. Iba špinavé sú." — Bezdomovec ukázal dlane a taký bol uzáver.
"Od čoho ich máš špinavé, keď nerobíš?" — Ben.
"Sem tam leziem po štyroch..." — chrapľavo ale veselo odpovedá bezdomovec. Zase sa všetci traja schuti smejeme. Bezdomovec už nepýta korunku, pokúša sa nás objať svojimi potetovanými a špinavými rukami. — "Gud bojs, ale ste vy dobrí chlapi, naozaj."
Vypadá to tak, že sme kamaráti. Smiech zbližuje. Bezdomovec otvára svoju potrhanú tašku a vyťahuje fľašu s dunihlavou. (to je výraz pre lacné jablčné víno).
"A vína si dáš?" — srdečne nás ponúka.
"Vďaka, nedám." — a tak sme ho tam zanechali, na jeho námestí, s fľašou vína v ruke, so smiechom na perách, bez korunky. A týždeň sa môže naplno rozbehnúť...