Jeden môj priateľ, ktorého nebudem menovať, bol taký obyčajný slovák z mesta, ktoré nebudem menovať. Nehovoril žiadnym jazykom okrem slovenského, napriek tomu nesmierne túžil cudzí jazyk vyučovať. Nakoniec svoj sen naplnil. Jedného dňa sa na mestských zastávkach objavili inzeráty s textom: „Vyučujem kurz migzíčtiny. Lacno. Učebnice zaobstarám.“ Nasledovalo telefónne čislo.
Čuduj sa svete, ozval sa prvý záujemca. Má záujem naučiť sa migzíčtinu. Ale nevie, kde sa migzíčtina používa. Migzíčtina sa prirodzene používav Migzícku. Kde Migzícko je? To je otázka. Nuž, s trochou trpezlivosti záujemca nakoniec porozumel, že Migzícko vzniklo celkom nedávno ako osamostatnený štát medzi Ruskom, Afganistanom a Čínou, jeho politická i ekonomická stabilita ešte nie je v rovnováhe, ale z dlhodobejšieho hľadiska má Migzícko nádej udržať si svoju samostatnosť a výrazne ovplyvniť dianie na blízkom i vzdialenom východe.
Môj priateľ na prvej hodine migzíčtiny zaspieval novému žiakovi migzícku štátnu hymnu a s elánom sa pustil do vysvetľovania prvých tajomstiev migzíckeho jazyka. Vytiahol migzícky text a začal ho učiť svojho novopečeného študenta. Naspamäť. Celý. Pretože, v migzíčtine sa nevyskytujú samostatné slová, ale celé vety. Treba sa ich učiť naspamäťa je ich veľa. Najlepšie celé pasáže, vzťahujúce sa k určitým situáciám. Preklad z migzíčtiny do slovenčiny je tak komplikovaný a ťažký, ako je aj migzíčtina samotná. Študentovi sa na čele zjavuje pot, ale s odhodlaním sa pokúša artikulovať prvé slová.
Krem-be-lebe-le. — Nie, treba rýchlejšie a je to otázka. Krembele bele? — to znamená „Koľko je hodín?“.
Hrmekokora. — správne, na prvý krát. Študent pokračuje:
Mikaruhakripi isim? - Bŕŕkataša mĺbi utakop. - Sakaša mébiutakop.
Mekeviašiti vbžuch. - Vbžuch? Nuch!
Utámaromkorot. Utáma krol. — nebudem sa pokúšať o preklad. Aj študent si ponechal porozumenie významu viet až na prípadné ďalšie stretnutie.
Žaruhasépe neheet. — chyba. Žaruha sépi nihiit. Inak to smrdí českým akcentom.
Žaruhasépi nihiit. Mikaruha lolo šeprel? Husakosa husakosa ha? –Mébi utakop.
Nukitrapalanuki retrapalanuki. — opäť chyba. Ratrapala, nie retrapala. Retrapala znamená v migzíčtine také svinstvo, že to radšej nebudem prekladať.
Hrčinagrcár. — hovorový výraz grcár sa používa častejšie oproti archaickému výrazu grcáľ. Lepšie vystihuje situáciu.
O chvíľu študent rezignuje, spotený, udýchaný, vykladá na stôl 400 Sk, dohodnutú sumu za dve hodiny kurzu, aj keď zatiaľ absolvoval iba 45 minút.Vzdáva sa. Migzíčtinu prenecháva iným odvážlivcom. Škoda, mohol byť jedným z prvých expertov na tento exotický jazyk.
Môj priateľ našiel ešte niekoľko záujemcov, ale poniektorí sa nedostali ani po hovorový výraz „grcár“.Nakoniec musel svoj kurz migzíčtiny zatvoriť. Neskôr našiel uplatnenie ako poisťovací agent. Svojimi znalosťami migzíčtiny sa predvádza pred svojimi klientami.
Mimochodom, prvú slovenskú divadelnú hru v migzíčtine spracovala slovenská dvojica Lasica a Satinský, myslím že niekedy v šesťdesiatych rokoch. Koncom osemdesiatych rokov ju M. Lasica uviedol v relácii M. Markoviča "Pod pyramídou".
