Bystrík je nespokojný muž stredného veku. Túži po zmene. Zistil, že stačí spísať dôležité myšlienky, nápady a pozorovania v jednoduchom stĺpci s rozsahom 500 slov. V tichosti každodenných banalít striehne na príležitosť nasadiť páku mainstreamu, ktorý úspešne prekvitá pod názvom kultúra. Sformuloval pravidlo číslo 1: musíš mať nepriateľa, od ktorého oslobodíš svojich čitateľov. Oslobodiť svojich čitateľov od kultúry si predsavzal ako hlavný cieľ.
A tak neúnavne pátra po osudovom momente, v ktorom sa obrátili karty proti všetkým zúčastneným hráčom. Pýta sa: "Kto za to môže?" Po dlhšom prieskume zisťuje, že za to môžu všetci.
Bradatý kolportér, čo každý deň predáva bulvárne denníky na križovatke. Vykrikuje na plné hrdlo, fajčí jednu cigu za druhou, pokukáva po autách a vydrží v tom smrade, hluku a odmietaní od rána do večera. Dážď nedážď.
Predavači, čo lámanou slovenčinou predávajúci ázijské pochúťky za stredne drahé ceny. Aj tí na tržnici, čo nedávajú zákazníkom pokladničné lístky a nikto ich nekontroluje.
Korporátna kultúra a jej elita. Vo výrobných halách, na záchodoch a verejných priestoroch trápia zamestnancov heslami „Cti nadriadeného svojho“ a „Tvoj šéf má vždy pravdu“. Pri nástupe do práce nútia zamestnancov absolvovať kurz vystúpenia na stupienok pri mašine (denný), kurz zohnutia sa k správnemu tlačítku a jeho metodické stlačnie (tiež denný) a ďalšie užitočné veci.
Majiteľ reštaurácie, kde Bystrík chodí na obedy. Úlisne sa usmieva, podáva nedostatočne naplnené taniere s biedne uvarenou stravou. Pred nedávnom pridal jednu kôpku ryže. Už sú tri. Ten vo vedľajšej reštaurácii podáva kôpky štyri, ale nedovarené.
K tomu šípkové ruženky, ktoré si na plastickej chirurgii nechávajú predĺžiť čiaru života na dlani.
Dôchodcovia, ktorí ostrými lakťami bojujú v supermarketoch o voľné miesto pred regálom s nápisom „Zľava“.
Peoplemetre a zákon sledovanosti, vďaka ktorým sa nedá pozerať vysielanie v televízii, počúvať rádio, čítať noviny a časopisy.
Komáre, ktoré každý večer lietajú po izbe a celú noc štípu a pištia. Keď ich Bystrík s manželkou vytlčie, ostávajú po nich na stenách červené fľaky.
Dav, ktorý má tisíc hláv, a napriek tomu je bezhlavý.
Letné horúčavy a následne silné búrky a kamenec. V najmenej očakávanej chvíli prepadnú človeka nepripraveného brániť sa nespútanému živlu.
Kam sa len rozbehol ten blázon život? Bez možnosti zasiahnuť a brániť sa nás vláči cestami necestami. Vlasy dupkom, v očiach pohľad, ktorý zabíja. A ešte pár rokov dozadu vypadalo všetko vcelku optimisticky...
Aj Bystrík už má toho dosť. Z posledných síl loví v myšlienkach, musí byť nejaký východ z tohto bludiska. Kým ho nájde, usadí sa v pohodlí domova do kresla v obývačle, pustí TV a sleduje reklamy, ktoré sú v pravidelných intervaloch prerušené krátkymi pasážami filmov o doktorovi z hôr či veľkomesta s talentom detektíva. Coca cola v ruke, božský kľud a istota...
