Juraj Puchovský, Michaela Nociarová-Rázusová, Petra Ševčíková, Ildikó Pálová, Igor Ondruš, Jozef Srna, Rastislav Podoba, Katarína Balážová, Ivona Žirková, Monika Hrachovinová, Ján Vasilko a ďalší.
Rôznorodá krvná skupina, krv mladá ale nie vždy najčerstvejšia. Maľba novej generácie, niekedy len nanášanie farby na povrch. V každom prípade poslední mohykáni prisudzujúci maľbe nejaký význam. Ja mám maľbu rád.
Najviac mi chutí krv Joža Srnu (prosím zobrať na vedomie, že tu sa končí akékoľvek nezaujaté spravodajstvo a začína čisto osobný názor), jeho oblaky a oblohy v početných podobách, portrét či parádne prevedená figúra. Jožo je sekáč a preto mu fandím. Určite vám raz pripravím rozhovor (ak Jožo bude ochotný rozprávať).
Dlhšie som sa zdržal aj pri figurálnych maľbách J. Puchovského, rezonovala vo mne jeho odvaha prezentovať človeka, ktorý pomerne často otvára ústa.
K. Balážová vystavuje interiéry, pripomínajú mi nedávne priestory môjho ateliéru. Dvere v dverách, vedľa steny a v nich okná. Pre mňa blízke formy.
Maľba s dobrou pointou – Oko proroka od R. Podobu. Veľká sloboda k interpretácii, zrkadlo do budúcna či dôb dávnych. Ukotvené v prítomnosti.
Zaujímavý je tiež veľký portrét – muž za stenou zaváraninových fliaš, aspoň päťlitrových. I. Žirková.
Common babe
Upúta vás nepochybne aj Cesta do pekla od I. Ondruša. Pri pohľade na tento obraz sa mi pripomenul Jano Skrisa s jeho úderkou „Vychádzajú z obrazov“ – aj keď rozdiel nepochybne spočíva v moralisticky orientovanom spracovaní. Ja si od podobných prejavov držím odstup, dosť často za nimi nachádzam pozérstvo. Ale Ondruš možno nie je ten prípad, čomu rád uverím. Rozhodnite sa sami.
Čo si o výstave myslí personál galérie? Mladý muž v suteréne pokladá za najvýrečnejšie dielo jednoznačne spomínanú Cestu do pekla, aj keď dúfa, že tým nie je vyjadrený skutočný stav vecí. „Niektoré obrazy sú zaujímavé viac, iné menej. Niektoré by zaujali hlavne deti. Určite si tu môže nájsť každý to svoje.“
Záverom: citát na Vasilkovej maľbe znie: „Raz bude umenie pripomínať hokej“. Mne sa zdá, že ho už dlhšiu dobu pripomína. Ide v ňom predovšetkým o napätie, zuby na ľade, a divák chce vidieť predovšetkým „mladú krv“.
