Hra je o troch priateľoch v pokročilom veku. Prvý (Kňažko) podľahne snobským chúťkam a kúpi za milión dolárov supermoderný abstraktný obraz: biely obraz na bielom pozadí. Presviedča sám seba i svojich priateľov, že obraz JE hodný milión dolárov a je jedinečný, unikátny, hlboký, čisté umenie. Biele plátno za milión. Druhý (Lasica) sa nenechá okabátiť a hneď zistí, že cisár je nahý. Najprv s ohľadom na priateľa predstiera, že obraz je naozaj veľkým dielom, ale zakrátko prezradí svoj skutočný názor a dostáva sa s priateľom do konfliktu. Tretí (Labuda) nemá svoj vlastný názor, svoju vlastnú tvár, má len svojich dvoch priateľov a nechce ich stratiť. Keď je s prvým, dáva mu za pravdu a odsudzuje druhého, keď je s druhým, dáva za pravdu jemu a odsudzuje prvého. Keď je s obidvomi, má prúser, pohybuje sa od jedného k druhému a späť, súhlasí s obidvomi naraz i nesúhlasí s obidvomi naraz. Jednoducho nemá svoj názor a nechce ani jedného z nich uraziť.
Nakoniec sa dostanú do bodu, v ktorom ich vzájomný konflikt vrcholí, riešením nie je ani to, že sa pobijú. Dostanú sa do bodu, z ktorého už nie je spoločná cesta ďalej. Po chvíli ticha druhý (Lasica) situáciu zhodnotí slovami: „SME INÍ!“ Vzhľadom na ich pokročilý vek tieto dve slová prinášajú úžasné odhalenie, v ktorom sa skrýva i riešenie. Majú svoj vek a zisťujú, že už nezdieľajú na veci rovnaké názory, ako tomu bolo, keď boli mladí. Každý z nich vidí svet inými očami, inak, má iné zážitky, záujmy a skúsenosti. Nie je viac možné predstierať, že jednu vec vidia rovnako. Nie je možné naďalej udržať vzájomné priateľstvo iba na základe predstieraného súhlasu či vôbec súhlasu ako takého. Jediným riešením je uvedomiť si, že každý z nich je iný a má iný pohľad na vec a naučiť sa s tým žiť, tolerovať to, brať to vážne. Nenútiť toho druhého, aby s jeho názorom súhlasil a nebrať iný názor ako útok na seba. Majú svoj vek a už sa nezmenia. Už sa ďalej nedá priateliť iba preto, že majú na nejakú vec rovnaký názor. Zisťujú, že osobné názory musia dať bokom v záujme udržania niečoho vyššieho — PRIATEĽSTVA. Ich vzťah zrazu nadobúda úplne iný, nový rozmer. Je to jediné možné riešenie ich vzájomného konfliktu.
Tieto dve slová — sme iní — ma roky sprevádzajú, nedajú mi pokoj a nútia ma zamýšľať sa nad mnohými osobnými zážitkami, vzťahmi, skúsenosťami. Ako je možné, že dvaja ľudia, ktorí v mladosti, zdá sa, mali rovnaké názory, záujmy, v zrelom veku zistia, že v skutočnosti sú úplne rozdielnimi ľuďmi, ktorí vlastne spoločné zážitky vnímali úplne odlišne? Že v podstate majú úplne opačné názory?
Zisťujem, že toto je osud nejedného priateľstva, vzťahov, že sa s tým trápi takmer každý. Je to realita, v ktorej žijeme. Vysporiadanie býva bolestné. Väčšinou končí rozchodom. Uvedomujem si, že ani ja už nie som mladík a s rokmi pribúdajú podobné zistenia. Tvárou v tvár takýmto situáciám, ktoré neobchádzajú ani mňa, si vždy pripomínam troch priateľov, ktorých KUMŠT spočíval v tom, ako dokázali prekročiť zdanlivo neprekonateľnú bariéru rozdielnosti vzájomných názorov.
