Vidíme to aj v našom centre. Rodičia nedajú na svoje deti dopustiť a vedia byť veľmi nepríjemní pokiaľ je ich dieťaťu ubližované. Nie je to vždy tak. Stretávame sa aj s rodičmi, u ktorých v rebríčku hodnôt záujem o dieťa preskočí niečo, čo by tam byť nemalo. Rodina by mala byť na prvom mieste. To akí sme vďačíme rodičom. Mať rodinu neznamená len brať, je potrebné rovnako do nej investovať. Rodičia sú pri nás vtedy, keď to potrebujeme, ale sme tu pre nich my, deti, keď nás potrebujú? Každý člen rodiny má v nej svoje miesto, obohacuje ju a podáva pomocnú ruku, keď je treba. Rodina nemusí byť len pokrvné príbuzenstvo, ale niekto, kto je nám srdcu najbližší. Situácie, do ktorých sa dostávajú naši klienti, ich vedú k strate chuti zvládať prekážky života. Často sa oddelia od rodiny a myslia si, že všetko zvládnu sami. Samému však všetko ide ťažšie. Rodina plní úlohu podpory a povzbudenia. Jej členovia by mali byť vnímaví voči sebe a vycítiť potrebu byť oporou, ukázať silu rodiny. Ťahať za rovnaký koniec je pre rodinu osožnejšie. Stáva sa nám, že príde do centra rodič a čaká, že urobíme zázraky. Neuvedomuje si, že práve rodina má všetko vo svojich rukách. Našou úlohou je ich sprevádzať a pomáhať im riešiť problémy. Ale nemôžeme ich vyriešiť za nich. Nie každý má to šťastie mať pri sebe RODINU a nedať na ňu dopustiť.
Zamyslime sa nad sebou a svojou rodinou. Sledujeme v dnešnom uponáhľanom svete svojich najbližších po príchode domov? Najkrajšie veci nemôžeme vidieť , ani sa ich dotýkať , ale cítime ich v srdci. Pokiaľ to tak vnímame sme na dobrej ceste k vyrovnanosti a harmónie v nás.
Viac o našej činnosti sa dozviete na našom FB.
www.spokojnost.blog.sk Mgr. Eva Kubíková
