Dobrý deň, bohužiaľ neuvádzate v akom veku je váš syn, čo je pre mňa celkom dôležitý údaj. Vo všeobecnosti možno povedať, že fyzické tresty je potrebné využívať naozaj v minimálnej miere. Svoje opodstatnenie majú napríklad vtedy, keď dieťa urobí niečo, s čím ohrozí seba alebo svoju bezpečnosť. Napríklad malé dvojročné dieťa sa rozbehne na cestu, kde jazdia autá. Dieťa v tomto veku ešte nepozná nebezpečenstvo a také „výchovné capnutie“ po zadku pôsobí ako jasný signál, že „toto nie, toto sa nesmie“. Časté bitky u detí spôsobujú silné pocity hnevu a pníženia a v žiadnom prípade by nemali byť fyzické tresty využívané preto, že rodičovi „rupnú“ nervy a vyleje si svoj hnev takýmto spôsobom na svojom dieťati. Fyzické tresty by som taktiež nedoporučovala ani v období puberty, pretože v tomto období môžu posilovať u vašeho dieťaťa jeho vzdorovité reakcie, kltorých je v tomto veku aj tak „požehnane“. Alternatívou k fyzickému trestu, ktorú presadzje jeden americký psychológ je tzv. „podtrhnutie rohožky“. Znamená to toľko, že dieťa má pocítiť prirodzené dôsledky svojho konania a činov. Ak máte ráno problémy napríklad so vstávaním, že vaše dieťa nechce jednoducho vstávať, nech si prispí. Pocíti dôsledky svojho konania v tom, že ho do školy neodveziete, bude musieť napríklad utekať na autobus alebo za neskorý príchod do školy dostane poznámku. Takýmto spôsobom sa jednoducho učí, že ak nejaké veci neurobí alebo urobí neprijateľným spôsobom, vždy príde dôsledok, ktorý nie je príjemný a je to akási forma trestu, ktorý je oveľa účinnejší ako bitka.
Mgr. Renáta Botková/ psychologička
